Úvod z kata­ló­gu bie­ná­le tvo­ri­vé­ho výtvar­né­ho ume­nia. Sláv­nost­né otvo­re­nie Klu­bu umel­cov bolo súčas­ťou otvo­re­nia Bie­ná­le.

Tra­dí­cia Bie­ná­le tvo­ri­vé­ho výtvar­né­ho ume­nia, kto­rá pre­zen­tu­je čle­nov Slo­ven­skej výtvar­nej únie sa stá­le vyví­ja. Ten­to rok sa koná 2. Bie­ná­le. Napriek tomu verí­me, že má budúc­nosť. Dúfa­me, že bie­ná­le je jed­nou zo správ­nych odpo­ve­dí na otáz­ku, čo robí Slo­ven­ská výtvar­ná únia pre svo­jich čle­nov. Samoz­rej­me, sú tu aj správ­nej­šie odpo­ve­de. Okrem orga­ni­zo­va­nia výstav sa Slo­ven­ská výtvar­ná únia sna­ží vyrie­šiť mno­hé otáz­ky spo­je­né s výtvar­ným ume­ním ale­bo s práv­nym a sociál­nym posta­ve­ním umel­cov. Únia je aktív­nym čle­nom sve­to­vej orga­ni­zá­cie výtvar­ných umel­cov IAA / AIAP — UNESCO, podie­ľa sa na rie­še­ní a pri tvor­be kon­štruk­tív­nych návrhov v pros­pech celej kul­túr­nej sfé­ry v rám­ci Koalí­cie pre kul­túr­nu diver­zi­tu, spo­lu­pra­cu­je s prí­sluš­ný­mi slo­ven­ský­mi a zahra­nič­ný­mi inšti­tú­cia­mi a pod.

Toto sú hlav­né prob­lé­my, no pocho­pi­teľ­ne zoznam súčas­ných prob­lé­mov by bol dlhý. Dnes by sme však chce­li upo­zor­niť na kon­krét­nu ambí­ciu Slo­ven­skej výtvar­nej únie: čo uro­biť nie­čo pre pote­še­nie? A čo tak uro­biť Slo­ven­skú výtvar­nú úniu mies­tom, kde by sa dali rie­šiť prob­lé­my, ale aj kde sa môže­me cítiť dob­re ako doma? Bie­ná­le tvo­ri­vé­ho výtvar­né­ho ume­nia by malo umož­niť pra­vi­del­nú pre­zen­tá­ciu a vzá­jom­né pove­do­mie o súčas­nej prá­ci. Chce­li by sme však vytvo­riť pries­tor na vzá­jom­né poro­zu­me­nie (nie­len) výtvar­ných umel­cov, obno­ve­nie komu­ni­ká­cie, dia­lóg medzi gene­rá­cia­mi, pries­tor umož­ňu­jú­ci pre­ko­nať pre­káž­ky medzi pomer­ne izo­lo­va­ný­mi sku­pi­na­mi umel­cov, kto­rí nema­jú vzá­jom­ný kon­takt, cha­rak­te­ris­tic­ký jav pre ume­lec­kú scé­nu na Slo­ven­sku v pred­chá­dza­jú­cich rokoch.

Pre­to neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou otvo­re­nia Bie­ná­le je otvo­re­nie Klu­bu umel­cov v pries­to­roch Slo­ven­skej výtvar­nej únie. Pres­nej­šie: zno­vu otvo­riť klub po tak­mer dvad­sia­tich rokoch. Je prek­va­pu­jú­ce, že ani pres­ne nevie­me, kedy a pre­čo bol klub zatvo­re­ný. Mož­no sme boli tak opo­je­ní novo zís­ka­nou slo­bo­dou a demok­ra­ci­ou, neoča­ká­va­ný­mi prí­le­ži­tos­ťa­mi, kto­ré sa nám otvo­ri­li, že sme si to ani nevšim­li. Zani­kol poma­ly, ticho a nená­pad­ne… Mož­no sme cíti­li — tro­chu naiv­ne — dosť sil­no, ale­bo sme nech­ce­li zdie­ľať nové prí­le­ži­tos­ti, kto­ré sme “cíti­li” vo vzdu­chu s kým­koľ­vek. Zdá sa, že ume­nie je pri­már­ne indi­vi­du­ál­ne; vytvá­ra sa v samo­te štú­dií (na roz­diel od prá­ce diva­del­ní­kov, kto­rí sa spo­lie­ha­jú na tímo­vú prá­cu). Kaž­dý ume­lec “hrá” naj­mä pre seba.

Áno, my sme iní a je to v poriad­ku. Zno­vu však máme mies­to, kde sú víta­ní všet­ci umel­ci — nie­len výtvar­ní umel­ci a čle­no­via Slo­ven­skej výtvar­nej únie. Mies­to, kde sa môže­me stret­núť — a napriek mno­hým roz­die­lom — nefor­mál­ne hľa­dať to, čo nás spá­ja. Mies­to, kde môže­me — čas­to napriek veľ­mi odliš­ným ume­lec­kým kon­cep­tom — hľa­dať rie­še­nia základ­ných prob­lé­mov “cechu”, kto­ré zne­po­ko­ju­jú všet­kých umel­cov. Mies­to, kde si môže­me vychut­nať stret­nu­tie s naši­mi kole­ga­mi ale­bo pria­teľ­mi a zdie­ľať svo­je rados­ti. Vitaj­te doma pria­te­lia.

Pavol Kráľ
Pred­se­da Slo­ven­skej výtvar­nej únie