Úvod z katalógu bienále tvorivého výtvarného umenia. Slávnostné otvorenie Klubu umelcov bolo súčasťou otvorenia Bienále.

Tradícia Bienále tvorivého výtvarného umenia, ktorá prezentuje členov Slovenskej výtvarnej únie sa stále vyvíja. Tento rok sa koná 2. Bienále. Napriek tomu veríme, že má budúcnosť. Dúfame, že bienále je jednou zo správnych odpovedí na otázku, čo robí Slovenská výtvarná únia pre svojich členov. Samozrejme, sú tu aj správnejšie odpovede. Okrem organizovania výstav sa Slovenská výtvarná únia snaží vyriešiť mnohé otázky spojené s výtvarným umením alebo s právnym a sociálnym postavením umelcov. Únia je aktívnym členom svetovej organizácie výtvarných umelcov IAA / AIAP – UNESCO, podieľa sa na riešení a pri tvorbe konštruktívnych návrhov v prospech celej kultúrnej sféry v rámci Koalície pre kultúrnu diverzitu, spolupracuje s príslušnými slovenskými a zahraničnými inštitúciami a pod.

Toto sú hlavné problémy, no pochopiteľne zoznam súčasných problémov by bol dlhý. Dnes by sme však chceli upozorniť na konkrétnu ambíciu Slovenskej výtvarnej únie: čo urobiť niečo pre potešenie? A čo tak urobiť Slovenskú výtvarnú úniu miestom, kde by sa dali riešiť problémy, ale aj kde sa môžeme cítiť dobre ako doma? Bienále tvorivého výtvarného umenia by malo umožniť pravidelnú prezentáciu a vzájomné povedomie o súčasnej práci. Chceli by sme však vytvoriť priestor na vzájomné porozumenie (nielen) výtvarných umelcov, obnovenie komunikácie, dialóg medzi generáciami, priestor umožňujúci prekonať prekážky medzi pomerne izolovanými skupinami umelcov, ktorí nemajú vzájomný kontakt, charakteristický jav pre umeleckú scénu na Slovensku v predchádzajúcich rokoch.

Preto neoddeliteľnou súčasťou otvorenia Bienále je otvorenie Klubu umelcov v priestoroch Slovenskej výtvarnej únie. Presnejšie: znovu otvoriť klub po takmer dvadsiatich rokoch. Je prekvapujúce, že ani presne nevieme, kedy a prečo bol klub zatvorený. Možno sme boli tak opojení novo získanou slobodou a demokraciou, neočakávanými príležitosťami, ktoré sa nám otvorili, že sme si to ani nevšimli. Zanikol pomaly, ticho a nenápadne… Možno sme cítili – trochu naivne – dosť silno, alebo sme nechceli zdieľať nové príležitosti, ktoré sme „cítili“ vo vzduchu s kýmkoľvek. Zdá sa, že umenie je primárne individuálne; vytvára sa v samote štúdií (na rozdiel od práce divadelníkov, ktorí sa spoliehajú na tímovú prácu). Každý umelec „hrá“ najmä pre seba.

Áno, my sme iní a je to v poriadku. Znovu však máme miesto, kde sú vítaní všetci umelci – nielen výtvarní umelci a členovia Slovenskej výtvarnej únie. Miesto, kde sa môžeme stretnúť – a napriek mnohým rozdielom – neformálne hľadať to, čo nás spája. Miesto, kde môžeme – často napriek veľmi odlišným umeleckým konceptom – hľadať riešenia základných problémov „cechu“, ktoré znepokojujú všetkých umelcov. Miesto, kde si môžeme vychutnať stretnutie s našimi kolegami alebo priateľmi a zdieľať svoje radosti. Vitajte doma priatelia.

Pavol Kráľ
Predseda Slovenskej výtvarnej únie