Definícia „PROFESIONÁLNEHO UMELCA“
Pavol Kráľ
…………………………………………………………………….
Diskusia o návrhu prebieha na Slovensku rámci SKKD a SVÚ.
Návrh (v anglickej a španielskej verzii)
bol prezentovaný spolu s výzvou na širšiu diskusiu
aj v rámci medzinárodných organizácii umelcov
IAA Europe, IAA/AIAP, ECA, IFCCD a ECCD.
A/ Prečo sa vôbec touto otázkou zaoberať:
Umelec je veľmi často posudzovaný — napriek zásadným rozdielom v charaktere práce — rovnako ako podnikateľ: cieľom podnikania je dosahovať zisk, ale kultúrne a umelecké aktivity môžu mať iný charakter.
Niekoľko citátov z Dohovoru UNESCO z r. 2005 (ratifikovala ho väčšina štátov sveta vrátane Slovenska):
CIELE A HLAVNÉ ZÁSADY / Cieľom tohto dohovoru je:
- uznať osobitný charakter kultúrnych aktivít, tovarov a služieb ako nositeľov identít, hodnôt a významov. (I./ Článok 1/g)
VYMEDZENIE POJMOV / Kultúrne aktivity, tovary a služby:
Kultúrne aktivity, tovary a služby sú aktivity, tovary a služby, ktoré pri posudzovaní z hľadiska kvality, použitia alebo účelu stelesňujú alebo odovzdávajú kultúrne prejavy nezávisle od obchodnej hodnoty, ktorú môžu mať. Kultúrne aktivity môžu mať účel samy osebe alebo môžu prispievať na produkciu kultúrnych tovarov a služieb. (III./ Článok 4 / 4)
Netvrdíme, že umelci sú lepší. V súlade s Dohovorom UNESCO a medzinárodným záväzkom SR však konštatujeme, že sú iní.
A ak sú iní, malo by to byť primerane zohľadnené v príslušných právnych predpisoch.
Na základe našich dlhodobých skúseností vieme, že:
- ak nevieme jednoznačne definovať, kto je “profesionálny umelec”,
- potom je veľmi ťažké až skoro nemožné rokovať o úpravách v daniach, odvodoch na sociálne poistenie či iných formách odôvodnených špecifických opatrení pre umelcov.
Preto je táto otázka klúčová pri naštartovaní procesu zlepšovania právneho a sociálneho postavenia umelcov v súlade s programovým vyhlásením Vlády SR a Dohovorom UNESCO.
B/ Šesť často opakovaných odpovedí na otázku
„Kto je umelec?“
1/ Každý má prirodzené právo tvoriť, takže každý je potenciálny umelec
2/ Umelec definovaný na základe Odporúčania UNESCO z roku 1980
3/ Profesionály umelec definovaný na základe odborného vzdelania
4/ Profesionály umelec definovaný na základe príjmu z umeleckej činnosti
5/ Profesionály umelec definovaný na základe zoznamu profesií
6/ Profesionály umelec definovaný na základe kombinácie dvoch kritérii: odborného vzdelania alebo preukázateľných výsledkov umeleckej činnosti
C/Výhody a nevýhody 1. alternatívy:
“Každý má prirodzené právo tvoriť, takže každý je potenciálny umelec.”
Táto odpoveď je veľmi jednoduchá, ale zbytočná v reálnom živote:
- Táto definícia neumožňuje jednoznačné rozlíšenie umelca od ostatných pracujúcich z pohľadu daňového úradníka, pracovníka sociálnej poisťovne či inej štátnej inštitúcie
- Takže je problém definovať, koho by sa prípadné špeciálne opatrenia týkali
C/ Výhody a nevýhody 2. alternatívy:
„Odporúčanie UNESCO” z roku 1980: “Artist“ is taken to mean any person who creates or gives creative expression to, or re-creates works of art, who considers his artistic creation to be an essential part of his life, who contributes in this way to the development of art and culture and who is or asks to be recognized as an artist, whether or not he is bound by any relations of employment or association.
- všeobecná filozofická definícia UNESCO je správna, je vhodná ako štartovací bod
- v praxi však nie je použiteľná, pretože neumožňuje jednoznačné rozlíšenie umelca od ostatných pracujúcich z pohľadu daňového úradníka, pracovníka sociálnej poisťovne či inej štátnej inštitúcie,
- preto nie sme schopní pokračovať vo vyjednávaní so zodpovednými predstaviteľmi štátu bez zadefinovania jasných pravidiel, ktoré sú použiteľné v praxi
Na rozdiel od definície UNESCO našou cieľovou skupinou sú:
- 1/ umelci, ktorí sa umeniu venujú dlhodobo a profesionálne a je to pre nich viac ako len zábava či koníček (nepotrebujeme špeciálne legislatívne úpravy na riešenie právneho postavenia tých, ktorí si napr. pre vlastnú radosť spievajú pri sprchovaní sa…)
- 2/ umelci, ktorých umelecká činnosť sa podieľa na ich príjme, má vplyv na ich dane a sociálne zabezpečenie
Preto je vhodnejšie používať na rozdiel od definície UNESCO pojem „profesionálny umelec“
C/ Výhody a nevýhody 3. alternatívy:
“Profesionály umelec je iba osoba, ktorá absolvovala štúdium na umeleckej akadémii”
Výhoda: jednoduchosť: rozlíšenie na základe vzdelania je ľahko preukázateľné, deliaca čiara je jasná, takáto definícia nevyžaduje žiadny komplikovaný system na použitie v praxi
Nevýhoda: návrh je príliš radikálny: v umení vždy existovali výnimky, vždy existovali umelci, ktorí napriek absencii odborného vzdelania dosahovali špičkové výsledky, ignorovať tento fakt je preto neudržateľné
C/ Výhody a nevýhody 4. alternatívy:
“Profesionály umelec je iba osoba s príjmom z umeleckej činnosti”
Výhoda: jednoduchosť: rozlíšenie na základe vzdelania je ľahko preukázateľné, deliaca čiara je jasná, takáto definícia nevyžaduje žiadny komplikovaný system na použitie v praxi
Nevýhody: rozlíšenie umelcov a „neumelcov“ len na základe príjmu by mohlo byť kontaproduktívne:
- mohlo by diskvalifikovať nemalú časť umelcov (i renomovaných, všeobecne uznávaných), ktorí sú nútení živiť sa z veľkej časti v oblastiach mimo sféry umenia,
- vyradilo by to mladých umelcov, ktorí len začínajú a ešte preukázateľný príjem nemajú (čiže vyradilo by ich to práve vtedy, keď by prípadnú ochranu zo strany systému potrebovali najviac)
- takéto rozlíšenie neberie do úvahy umeleckú hodnotu tvorby, mohlo by umožniť zneužívanie zo strany tých, ktorí by do kategórie umenia patriť zrejme nemali (napr. „hrdinovia“reality show: Sú umelcami? Sú hercami? Zrejme nie: ich výkony sa často pohybujú za hranicou vkusu, aj keď niekedy zarobia viac ako skutoční herci)
C/ Výhody a nevýhody 5. alternatívy:
“Profesionály umelec definovaný na základe zoznamu profesií”
Výhoda: ak by to v praxi fungovalo, bolo by to pomerne jednoduché
Nevýhody: hlavný problém je preukázateľnosť — ako preukážete, že ste napr. úpravca dialógov? Odborný certifikát či diplom na niektoré z umeleckých profesii neexistuje, nie je to uvedené ani na OP, názvom „výtvarník“ sa dnes označuje a môže označiť bežne skoro hocikto (aj keď len práve vyšiel z papiernictva so svojími prvými farbičkami, štetcom a zopár hárkami papiera)…
- z toho vyplýva, že zaradenie do kategórie umelec by záležalo v podstate len na vlastnom rozhodnutí, dôsledkom by bolo, že — rovnako ako predchádzajúci variant – by nemalo žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k preukázateľným umeleckým výsledkom
- dôsledkom nepreukázateľnosti, resp. problematickej preukázateľnosti nároku by teda automaticky mohlo byť zneužívanie, pokiaľ by zaradenie do kategórie umelec prinášalo akúkoľvek výhodu
C/ Výhody a nevýhody 6. alternatívy:
“ Definovanie umelca na základe kombinácie dvoch kritérii: odborného vzdelania alebo preukázateľných výsledkov umeleckej činnosti“
Výhody:
- jediné riešenie z vyššie uvedených, ktoré by poskytlo garanciu odbornej pripravenosti (aj keď nie garancie na konkrétny výsledok – ten v umení nemôže garantovať nikto)
- jediné riešenie z vyššie uvedených, ktoré by poskytlo dlhodobejšie platné výsledky a zároveň umožnilo definovať počet umelcov, ktorých sa konkrétny problém týka, čo by umožnilo racionálnejšie a adresnejšie riešenia zo strany štátu
- toto riešenie poskytuje šancu znížiť riziko plýtvania verejnými prostriedkami na podporu nekvalitného umenia, resp. umožňuje použitie verejných prostriedkov (ktoré vždy budú limitované) na podporu predovšetkým tých, ktorí preukázali odbornú pripravenosť alebo sa presadili výsledkami svojej umeleckej činnosti
Prípadné dodatočné výhody pre spoločnosť (nie sú podmienkou):
- pre neodborníkov možnosť overenia v akomsi “registri umelcov“, ktorý by mohol byť zárukou profesionálnej odbornosti
- register by mohol poskytovať informácie dostupné na webe (pre teoretikov, výkonných umelcov, novinárov, organizátorov kultúrnych podujatí či širšiu verejnosť), ktoré komplexne nie sú momentálne dostupné nikde
Nevýhoda: potreba stanoviť kritéria a posudzovať ich plnenie
C/ Výhody a nevýhody šiestich alternatív – sumár:
Z uvedeného vyplýva,
že definovanie umelca
na základe kombinácie 2 kritérii -
1/ odborného vzdelania
alebo
2/ preukázateľných výsledkov umeleckej činnosti
je najlepšie riešenie
D/ Návrh uplatnenia v praxi
Umelec by bol zaradený do registra “profesionálnych umelcov” po splnení jednej z dvoch podmienok:
1/ po absolvovaní vzdelania na vysokej škole umeleckého zamerania automaticky (minimálne s titulom bakalár?)
alebo
2/ umelec bez príslušného vzdelania by bol zaradený do registra po preukázaní členstva vo všeobecne uznávanej asociácii umelcov, pôsobiacej v oblasti umelcovej špecializácie (výtvarné umenie, hudba, literatúra, atď) – táto asociácia by bola pre štát garanciou profesionálnej pripravenosti svojich členov
E/ Členstvo v ktorých umeleckých asociáciach by bolo akceptované ako splnenie podmienky na zaradenie do registra profesionálnych umelcov
- Mali by to byť reprezentatívne asociácie pre danú oblasť umenia:
a/ dostatočne veľké v pomere k počtu umelcov v danej krajine (v krajine ako Slovensko minimum napr. 100 členov)
b/ v stanovách by mali mať uvedené, že členmi môžu byť iba profesionálni umelci (výtvarníci, hudobníci, atď)
- V záujme transparentnosti a objektívnosti bolo by správne poskytnúť právo byť v tejto otázke garantom viac ako 1 umeleckej asociácii v každej oblasti umenia, pokiaľ o to budú mať umelci záujem
F/ Proces prijímania za člena do takýchto asociácii
a/ Kritéria na prijatie za člena by mali byť jasné a verejne dostupné
b/ Návrh podmienok, ktoré by mali byť zohľadňované pri posudzovaní žiadostí o prijatie za člena:
- 1/ preukázateľné obdobie umeleckých aktivít žiadateľa, porovnateľné s obvyklou dĺžkou umeleckého vzdelania v danej krajine ( 5 – 6 rokov?)
- 2/ zverejnenie tvorby žiadateľa (výstavy, koncerty, divadelné predstavenia, …)
- 3/ umelecká úroveň tvorby — asociácie by mali pri posudzovaní brať do úvahy rozhodnutia iných porôt či inštitúcii o umeleckej tvorbe žiadateľa, napr. udelené ceny, akceptovanie porotou k účasti na významnej národnej alebo medzinárodnej výstave (koncerte, …), vyučovanie umeleckých predmetov na umeleckých vysokých školách, pôsobenie ako člen medzinárodne uznávaného umeleckého súboru atď.
G/ Prehľad stavu v krajinách Európy:
(zdroj: White Book, La Maisson des Artistes, 2009)
- vo väčšine európskych krajín sa uplatňuje pri uznaní za „umelca“ práve tento princíp – kombinácia odborného vzdelania a posúdenia kolegami (Rakúsko, Cyprus, Dánsko, Španielsko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko),
- menej často len na základe posúdenia kolegami (Estónsko, Fínsko, Portugalsko, Veľká Británia, Švédsko),
- len v troch prípadoch na základe kombinácie posúdenia kolegami a administratívneho rozhodnutia (Nemecko, Francúzsko, Luxembursko)
- v dvoch len na základe administratívneho rozhodnutia (Belgicko a Holandsko)
H/ Príklad spoza oceánu:
I kanadský štatút umelca berie do úvahy, citujem:
… „či ho iní umelci uznávajú za umelca“
(18/b/ii, strana 10).
Na záver k tomuto návrhu
Tento návrh by v prípade realizácie nikomu nezakazoval tvoriť: umelci, pre ktorých je tvorba len príležitostným koníčkom, by mohli robiť naďalej v podstate to, čo doteraz, za podmienok, ktoré platili a ešte platia úplne pre všetkých. Čiže dá sa povedať, že ich situácia – aj keby sa nedostali do registra profesionálnych umelcov, by sa nezhoršila. Je skôr ochranou proti nekvalite typu reality show.
Tým, ktorí sa umeniu venujú dlhodobo a profesionálne a je to pre nich viac ako len zábava či koníček, by však realizácia návrhu priniesla šancu na postupné zlepšovanie podmienok, možnosť na uplatnenie reálnych opatrení s cieľom zlepšiť právne a sociálne postavenie umelcov na Slovensku tak, aby sa priblížili k podmienkam umelcov v porovnateľných krajinách.
Niektoré z doterajších výsledkov prebiehajúcej diskusie:
- Uznesenie Plenárneho zasadania IAA Europe, Istanbul, Turecko, 13. október 2012:
Delegates of GA appreciate and support long term effort of Slovak NC on the field of social and legal rights of artists, statutes of artists and definition of artists as the step to improvement of situation of artists. (Delegáti Plenárneho zasadania IAA Europe oceňujú a podporujú dlhodobé úsilie SVÚ v oblasti sociálneho a právneho postavenia umelcov, štatútu umelcov a definície umelcov ako krok zlepšeniu postavenia umelcov.)
- Uznesenie Executive Committe IAA/AIAP, Antofagasta, Chile, 20. november 2012:
Pavol Kral has made an investigation on the many different definitions of the term ”professional artist”. The different proposals were discussed. A clear definition is important in negotiations with governments and also for the promotion of the IAA card. Pavol Kral was asked to continue his work on this. (Pavol Kráľ preskúmal mnoho rozličných definícii termínu „profesionálny umelec“. Rozličné návrhy boli prediskutované. Jednoznačná definícia je dôležitá pri vyjednávaniach s vládami ako i pri podpore uplatňovania preukazov IAA. Pavol Kráľ bol vyzvaný, aby vo svojej práci pokračoval.)
- Na základe rozhodnutia GA IAA Europe v Istanbule a EC IAA/AIAP v Antofagaste bola vytvorená medzinárodná pracovná skupina (Slovensko, Nemecko, Portoriko) s cieľom preskúmať možnosti na prijatie návrhu ako rámcového riešenia pre širšie medzinárodné využitie.