Sta­no­vis­ko Rady Slo­ven­skej výtvar­nej únie k návrhu na pom­ník Márie Teré­zie, resp. k súčas­ným rea­li­zá­ciam pom­ní­kov vše­obec­ne

1/ Sochy — resp. v šir­šom zmys­le výtvar­né ume­nie — do ulíc miest pat­ria. Po stá­ro­čia dotvá­ra­li ich cha­rak­ter,  sú ich neod­de­li­teľ­nou súčas­ťou. V posled­ných 2 desať­ro­čiach sa však prí­le­ži­tos­ti toh­to dru­hu sta­li pre umel­cov vzác­ny­mi a oje­di­ne­lý­mi. Návrat sôch do náš­ho kaž­do­den­né­ho živo­ta môže­me v zása­de uví­tať.

2/ Za pozi­tí­vum pova­žu­je­me aj pri­hlá­se­nie sa k našej minu­los­ti a návrat význam­ných his­to­ric­kých osob­nos­tí do ulíc našich miest.

3/ Je sym­pa­tic­ké, že sa našli inves­to­ri, ochot­ní pod­po­riť kul­tú­ru. Môže­me len oce­niť, že sa na sochu našli a nachá­dza­jú penia­ze zo súkrom­ných zdro­jov a jej rea­li­zá­cia by nema­la zaťa­žiť verej­né finan­cie.

4/  Za zásad­ný prob­lém však pova­žu­je­me, že pokus o výtvar­né či sochár­ske dotvo­re­nie význam­né­ho verej­né­ho pries­to­ru pre­bie­ha – ako naprí­klad nedáv­no v prí­pa­de sochy Svä­top­lu­ka —  zase bez súťa­že.

5/ V prí­pa­de rea­li­zá­cie jaz­dec­ké­ho pom­ní­ka – vzhľa­dom na nedos­ta­tok tra­dí­cie a prí­le­ži­tos­tí toh­to dru­hu i absen­ciu špe­ci­fic­kej odbor­nej príp­ra­vy u nás — je opod­stat­ne­nosť súťa­že ešte nalie­ha­vej­šia. Nepo­chy­bu­je­me o tom, že máme teore­ti­kov, archi­tek­tov i výtvar­ní­kov, schop­ných podie­ľať sa na kom­plex­nom rie­še­ní od kon­cep­cie a návrhu až po rea­li­zá­ciu. Pri­pra­viť varian­ty, kto­ré by rozp­rú­di­li odbor­nú dis­ku­siu, zväč­ši­li šan­cu nájsť opti­mál­ne rie­še­nie. Prí­le­ži­tosť však nedos­ta­li.