Dotaz­ní­ko­vá akcia Minis­ter­stva kul­tú­ry (… ako je to so svet­lom na kon­ci tune­la?)

Člá­nok pred­se­du SVÚ Pav­la Krá­ľa k dotaz­ní­ko­vej akcii MK a (ne)efektívnosti zatiaľ pri­ja­tých opat­re­ní si môže­te pre­čí­tať aj na strán­ke časo­pi­su .týž­deň:

https://www.tyzden.sk/nazory/68281/akademicky-maliar-prosi-kompetentnych

Dotaz­ní­ko­vá akcia Minis­ter­stva kul­tú­ry (… ako je to so svet­lom na kon­ci tune­la?)

Hla­di­nu kul­tú­ry roz­ví­ri­la v tých­to dňoch dotaz­ní­ko­vá akcia, kto­rá je jed­nou z reak­cií Minis­ter­stva kul­tú­ry na sil­ne­jú­cu nespo­koj­nosť a kri­ti­ku neefek­tív­nych a poma­lých opat­re­ní na záchra­nu kul­tú­ry. MK vyzva­lo umel­cov a všet­kých pra­cu­jú­cich v kul­tú­re vypl­niť do 19. októb­ra for­mu­lár, zve­rej­ne­ný na strán­ke MK. Ako je v úvo­de dotaz­ní­ka uve­de­né, cie­ľom pries­ku­mu je zma­po­va­nie dopa­dov pan­dé­mie Covid-19 na pra­cov­ní­kov v kul­túr­nom a kre­a­tív­nom prie­mys­le. Súhr­n­né dáta z pries­ku­mu budú dôle­ži­tým pod­kla­dom na roko­va­nia o opat­re­niach na zmier­ne­nie nega­tív­nych eko­no­mic­kých dôsled­kov pan­dé­mie ocho­re­nia Covid-19.

S ini­cia­tí­vou je spo­je­ná nádej na urých­le­nie pri­jí­ma­nia nevy­hnut­ných opat­re­ní pre záchra­nu kul­tú­ry. Ale aj skep­sa, nedô­ve­ra a nepo­cho­pe­nie na stra­ne dru­hej. Čo sa v tej­to veci dote­raz uro­bi­lo? A naj­mä, čo sa dote­raz neuro­bi­lo? Aké sú prí­či­ny? Exis­tu­jú aj mož­né rie­še­nia? Nema­lá časť ľudí, pra­cu­jú­cich v kul­tú­re, pri­stu­pu­je k požia­dav­ke uvá­dzať v dotaz­ní­koch veľ­mi osob­né
úda­je s nedô­ve­rou. Mno­hí to vní­ma­jú ako ohro­ze­nie svo­jej nezá­vis­los­ti, ako pokus o zís­ka­nie kon­tro­ly nad aktér­mi kul­tú­ry i kul­tú­rou samot­nou. Jeden prí­klad veľ­mi vyhra­ne­né­ho posto­ja, aký sa
tiež sem-tam obja­vu­je (uvá­dzam bez úpra­vy text, kto­rý sme dosta­li v tých­to dňoch ako reak­ciu na náš komen­tár, vysvet­ľu­jú­ci zmy­sel vypl­ne­nia For­mu­lá­ra MK):

„tie­to dotaz­ni­ky su zne­uži­tel­ne vla­dou a poslu­žia na regis­tra­ciu o povin­nej neove­re­nej vak­ci­ne do buduc­nos­ti a to bliz­kej ??? Tre­ba pred­vi­dat aj zne­uži­tie tou­to vlá­dou, covid je pod­vod .všet­ci vie­me a mame nedô­ve­ru k tej­to vlad­nej gar­ni­tu­re uzur­pa­tor­sky moc nad život­mi Slo­va­kov a našej kra­ji­ny Slo­ven­ský národ nie je hlúpy.,Máme k tomu via­ce­rí umel­ci nedô­ve­ru ‚už tých regis­tra­cii done­dáv­na bolo dosť !!!“

K oba­vám z akej­koľ­vek for­my evi­den­cie umel­cov som sa vyjad­ril už v člán­ku pre časo­pis Rom­bo­id (r. 2016). Prá­vo na pochyb­nos­ti je legi­tím­ne a chá­pem oba­vy z mož­né­ho zne­uži­tia data­bá­zy umel­cov (áno, čítal som Orwel­lo­ve die­la, vrá­ta­ne romá­nu 1984), ale oba­vy z evi­den­cie umel­cov nez­die­ľam. Ak máme sklon ku kata­stro­fic­kým sce­ná­rom, mali sme pani­ke pod­ľa­hnúť už dáv­no: mili­ó­ny ľudí – vrá­ta­ne nás – sú už zae­vi­do­va­ní v mno­hých data­bá­zach s veľ­mi pod­rob­ný­mi a cit­li­vý­mi údaj­mi (akú nehnu­teľ­nosť vlast­ní­me, aké máme úspo­ry v ban­kách, aké máme auto, kde máme trva­lé byd­lis­ko, aký je náš zdra­vot­ný stav, …). Ris­ku­je­me kaž­dý deň v momen­te pri­po­je­nia na inter­net, veľa o nás môže pre­zra­diť pou­ži­tie mobi­lov, atď – data­bá­za zopár tisíc (či zopár desať­ti­síc) umel­cov situ­áciu nija­ko zásad­ne nezme­ní. Ak by „štát“ mal v úmys­le uro­biť nega­tív­ny krok voči svo­jim obča­nom, má na to všet­ky páky: na data­bá­zu umel­cov odká­za­ný urči­te nie je.

Či sa nám to páči ale­bo nie, ak nie sme spo­koj­ní so sta­vom kul­tú­ry a máme záu­jem o zme­nu k lep­šie­mu, nemô­že­me sa uzat­vá­rať len v našom sve­te, sve­te ume­nia a kul­tú­ry. Občas potre­bu­je­me
vní­mať aj pohľad z dru­hej stra­ny – pohľad pred­sta­vi­te­ľov „štá­tu“. Naprí­klad: rea­li­tou pri pred­kla­da­ní aké­ho­koľ­vek záko­na je povin­ná prí­lo­ha s vyčís­le­ním dopa­dov. Ako však vyčís­li­te dopa­dy, ak nevie­te, či zákon v pra­xi ovplyv­ní 5 000, 50 000 ale­bo dokon­ca 220 000 ľudí? Nespor­ným fak­tom je i to, že prob­lém s nedos­tat­kom vie­ro­hod­ných dát sa pre­ja­vil i v kri­tic­kej dobe na jar, v čase pre­puk­nu­tia pan­dé­mie. Dôsled­ky násled­né­ho tápa­nia pocí­ti­la a ešte stá­le cíti celá kul­tú­ra. Umel­ci nie sú lep­ší ako ostat­ní. Sú však iní: pra­cu­jú v iných pod­mien­kach a z hľa­dis­ka sociál­nych istôt (či skôr neis­tôt) sú neraz zra­ni­teľ­nej­ší. Nie­kto­ré opat­re­nia na zvý­še­nie sociál­nej isto­ty pra­cu­jú­cich sa u nich míňa­jú účin­kom, prí­pad­ne situ­áciu umel­cov len zhor­šu­jú (naprí­klad zvy­šo­va­nie záko­nom
sta­no­ve­nej mini­mál­nej mzdy má na zvý­še­nie príj­mu umel­cov v slo­bod­nom povo­la­ní nulo­vý dopad, zato spô­so­bu­je auto­ma­tic­ké zvý­še­nie odvo­dov, čím zni­žu­je ich čis­tý prí­jem). Aj keď kul­túr­ny sek­tor ako celok význam­ne pris­pie­va na tvor­bu pra­cov­ných miest a vytvá­ra­nie HDP, od pod­ni­ka­teľ­ské­ho pro­stre­dia sa zásad­ne odli­šu­je: jeho základ­ným cie­ľom nie je dosa­ho­va­nie zis­ku, jeho pod­stat­ný prí­nos pre spo­loč­nosť nie je vždy mož­né vyjad­riť peniaz­mi. Nie je to teória, ale fakt, defi­no­va­ný v medzi­ná­rod­ných doho­vo­roch, kto­ré rati­fi­ko­va­lo aj Slo­ven­sko (pozri Doho­vor UNESCO z r. 2005, čl. 4, par. 4). Pre­to sú nut­né i špe­ci­fic­ké opat­re­nia, zohľad­ňu­jú­ce špe­ci­fic­ký cha­rak­ter prá­ce v ume­ní a kul­tú­re, kto­ré sa zavá­dza­jú vo všet­kých vyspe­lých kra­ji­nách. Ak však chce­te pri­jí­mať špe­ci­fic­ké adres­né opat­re­nia, potre­bu­je­te iden­ti­fi­ko­vať „adre­sá­ta“ – umel­ca. Inak sa dob­rý úmy­sel nena­pl­ní.

Hila­ry Shel­ton, šéf orga­ni­zá­cie, kto­rá v USA viac ako 100 rokov boju­je za prá­va afro­ame­ri­ča­nov sa vyjad­ril k rie­še­niu róm­skej otáz­ky (Sprá­vy RTVS, 3. marec 2016). Jeho odpo­veď dáva zmy­sel i z pohľa­du rie­še­nia prob­lé­mov kul­tú­ry: „Prvý nevy­hnut­ný krok je začať zbie­rať šta­tis­tic­ké úda­je. Bez nich nevie­te, komu a ako pomôcť. Ak chce­me prob­lém zvlád­nuť, musí­me ho najprv zme­rať, musí­me ho ana­ly­zo­vať.“

Aktu­ál­nu sna­hu o zma­po­va­nie situ­ácie v kul­tú­re víta­me. For­mu­lár sme v mene Slo­ven­skej výtvar­nej únie, naj­väč­šej orga­ni­zá­cie výtvar­ných umel­cov, vypl­ni­li (a vypl­nil som ho aj za seba osob­ne).
Ini­cia­tí­vu sme pod­po­ri­li na webe SVÚ i SKKD, infor­má­cie sme posla­li aj pria­mo našim čle­nom. Význam vysvet­ľu­je­me všet­kým, s kto­rý­mi pri­chá­dza­me do kon­tak­tu. Tak ako vždy je to pre nás otáz­ka vec­ných rie­še­ní, nie koalič­no-opo­zič­ný prob­lém. Tak ako vždy sme otvo­re­ní a neraz kri­tic­kí. S cie­ľom pomôcť prob­lé­my pome­no­vať a rie­šiť. Váži­me si všet­kých, kto­rí sa sna­žia nie­čo uro­biť a uve­do­mu­je­me si, že nie­čo sa pred­sa len uro­bi­lo. Netvár­me sa však pro­sím, že prob­lém je vyrie­še­ný: nie je. Ani neča­kaj­me, že ho vyrie­ši­me pomo­cou 10 dňo­vej akcie: nevy­rie­ši­me, aj keď by sme si to veľ­mi pria­li. Za 10 dní sa neda­jú dohnať desať­ro­čia nečin­nos­ti. 10 dňo­vá kam­paň nena­hra­dí nedo­tia­hnu­té sys­té­mo­vé rie­še­nia.

Už pri prvých dis­ku­siách v rám­ci krí­zo­vej pra­cov­nej sku­pi­ny MK na jar sa opäť potvr­di­lo, že vie­ro­hod­né dáta o kul­túr­nej sfé­re chý­ba­jú. Dôvo­dy pozná­me (k nim nie­koľ­ko pozná­mok niž­šie) a boli sme pre­sved­če­ní, že začí­nať so zbe­rom dát v krí­zo­vej situ­ácii je prí­liš nesko­ro. Pova­žo­va­li sme za nevy­hnut­né nájsť iné, rých­lo rea­li­zo­va­teľ­né rie­še­nie, i vzhľa­dom na to, že akút­ne prob­lé­my v kul­tú­re sú veľ­mi rôz­no­ro­dé (nie­kto uvá­dzal ako prob­lém úhra­du náj­mu či lízin­go­vých poplat­kov, iný pla­ty pre zamest­nan­cov, atď). Od začiat­ku sme pre­to navrho­va­li namies­to úzko zame­ra­ných dotač­ných schém zjed­no­du­še­nie a zjed­no­te­nie for­my pomo­ci pre celú kul­túr­nu sfé­ru, kto­rá by moh­lo zahŕňať nie­len umel­cov, ale i pra­cov­ní­kov v kul­tú­re. Pre jed­not­liv­cov i sub­jek­ty sme navrho­va­li sta­no­viť finanč­nú kom­pen­zá­ciu za kaž­dý mesiac trva­nia mimo­riad­nych opat­re­ní vo výš­ke urče­né­ho per­cen­tu­ál­ne­ho podie­lu z 1/12 príj­mu pod­ľa daňo­vé­ho pri­zna­nia (za posled­ný rok, resp. z prie­mer­né­ho mesač­né­ho príj­mu za posled­né 3 roky), zní­že­né­ho o pri­ja­té prís­pev­ky od štá­tu, samosprá­vy a z fon­dov. Pri jed­not­liv­coch sme žia­da­li uplat­niť kom­bi­ná­ciu via­ce­rých zdro­jov príj­mu (závis­losť na via­ce­rých zdro­joch príj­mu je pre prá­cu v ume­ní typic­ká), záro­veň mal pre jed­not­liv­cov i sub­jek­ty pla­tiť schvá­le­ný maxi­mál­ny limit cel­ko­vej poskyt­nu­tej pomo­ci.
V čom bola pod­sta­ta návrhu: suma, kto­rú si doká­zal jed­not­li­vec ale­bo sub­jekt zaro­biť vlast­ný­mi sila­mi v pred­chá­dza­jú­com obdo­bí, by bola pova­žo­va­ná za základ sumy, o kto­rú v tom­to roku prí­de. Pre­pad príj­mov v kul­tú­re je pred­sa nespor­ným fak­tom. Na zákla­de reál­ne­ho vývo­ja by sa moh­lo pau­šál­ne sta­no­viť per­cen­to pokle­su a na zákla­de mož­nos­ti štá­tu by sa sta­no­vil adek­vát­ny podiel zo stra­ty, kto­rý bude štát kom­pen­zo­vať. Z pohľa­du štá­tu môže byť jed­no, či zaro­be­né penia­ze pou­žil kon­krét­ny jed­not­li­vec (resp. sub­jekt) na lízing, nájom, zamest­nan­cov, mate­riál atď, pre­to sme nevi­de­li a nevi­dí­me dôvod také­to polož­ky pri kom­pen­zá­ciách roz­li­šo­vať.

Rie­še­nie by bolo jed­no­du­ché, ľah­ko ove­ri­teľ­né (zalo­že­né len na jedi­nom úda­ji o príj­me, kto­rým dis­po­nu­jú aj daňo­vé úra­dy) a hlav­ne RÝCHLO rea­li­zo­va­teľ­né. Mož­nosť rých­lej a výraz­nej pod­po­ry
kul­tú­ry, akou sa vybra­li mno­hé kra­ji­ny, sa však do pra­xe nedos­ta­la. Na Slo­ven­sku sa zača­li uplat­ňo­vať špe­ci­fic­ké dotač­né sché­my. Mno­hí v kul­tú­re cez záchran­nú sieť počas dote­raj­šie­ho prie­be­hu pre­pad­li. Sna­ha pri­de­ľo­vať pod­po­ru čo naj­spra­vod­li­vej­šie auto­ma­tic­ky vylú­či­la jed­no­du­ché rie­še­nia a vied­la nie­len k výraz­né­mu časo­vé­mu one­sko­re­niu pomo­ci, ale v koneč­nom dôsled­ku aj k nespra­vod­li­vos­ti, len v inej for­me: veľ­mi špe­ci­fic­ky nasta­ve­né pod­mien­ky mno­hých z for­mál­nych dôvo­dov vylú­či­li.

Posky­to­va­ná pomoc vyze­rá z pohľa­du štá­tu inak, ako z pohľa­du tých, kto­rým je urče­ná. Stre­tá­va­li sme sa s prí­pad­mi tých, kto­rí sa k pomo­ci z for­mál­nych dôvo­dov nedos­ta­li (hoci boli v porov­na­teľ­nej situ­ácii ako opráv­ne­ní žia­da­te­lia), i tých, kto­rí síce kri­té­riá spĺňa­li, ale aj tak sa o pomoc celé mesia­ce neús­peš­ne pokú­ša­li (do sle­pej ulič­ky ich zavied­li tech­nic­ké prob­lé­my v sys­té­me či poky­ny vo for­mu­lá­roch…). Mno­hí to rad­šej ani neskú­ša­li. V augus­te zve­rej­ne­nú infor­má­ciu o uvoľ­ne­ní väč­šej finanč­nej sumy na pod­po­ru kul­tú­re samoz­rej­me kul­túr­na obec uví­ta­la, ale radosť násled­ne pri­brz­dil fakt, že peňa­zí sa na účtoch kul­tú­ra tak sko­ro nedoč­ká. FPU (kto­rý roz­de­lí väč­ši­nu sumy) zve­rej­ní ozná­me­nie o (ne)schválení žia­dos­tí až o ďal­šie 4 mesia­ce neskôr — v decem­bri… Tri­štvr­te roka po pre­puk­nu­tí pan­dé­mie, 9 mesia­cov potom, ako mno­hí – nie vlast­nou vinou – priš­li o celý či tak­mer celý zdroj svoj­ho príj­mu a ocit­li sa v ťaž­kej či nerie­ši­teľ­nej situ­ácii.

Je prek­va­pu­jú­ce, že napriek pozi­tív­nym prí­sľu­bom a zre­a­li­zo­va­ným čias­tko­vým kro­kom je kul­túr­na obec zne­is­te­ná? Je naozaj prek­va­pu­jú­ce, že tem­po pri­jí­ma­nia opat­re­ní sa nestre­tá­va v kul­tú­re
s nad­še­ním, že sa obja­vi­li mno­hé nega­tív­ne reak­cie? A pan­dé­mia sa roz­bie­ha už v dru­hej vlne … Dáta v kul­tú­re ešte stá­le chý­ba­jú, pre­to zjed­no­du­še­nie for­my pomo­ci ani po pol­ro­ku od začiat­ku pan­dé­mie nepres­ta­lo byť aktu­ál­nou témou. Váži­me si, že mož­nosť kom­bi­ná­cie via­ce­rých zdro­jov príj­mu sa už koneč­ne v ofi­ciál­nych návrhoch na nové opat­re­nia obja­vi­la. A oce­ňu­je­me, že pomoc bude nasta­ve­ná aj spät­ne, pre tých, kto­rí priš­li o prí­jem v obdo­bí marec – sep­tem­ber 2020 (minis­ter­ka kul­tú­ry Natá­lia Mila­no­vá, TA3 18.10.2020).

Aké sú rizi­ká pre­bie­ha­jú­cej dotaz­ní­ko­vej akcie? Veľ­mi by sme uví­ta­li, ak by bol výsle­dok čo najp­re­sved­či­vej­ší (a sna­ží­me sa k tomu pris­pieť). Aj čias­tko­vý výsle­dok pomô­že spres­niť obraz
o reál­nej situ­ácii, ale záro­veň tre­ba počí­tať aj s nega­tív­ny­mi inter­pre­tá­cia­mi, opie­ra­jú­ci­mi sa o mož­nú per­cen­tu­ál­nu účasť zapo­je­nia v pries­ku­me (v zmys­le spo­chyb­ne­nia kri­tic­ké­ho sta­vu kul­tú­ry i
cel­ko­vé­ho počtu ľudí, pos­ti­hnu­tých dôsled­ka­mi reštrikč­ných opat­re­ní štá­tu). Pre­to dotaz­ní­ko­vú akciu pod­po­ru­je­me s istou rezer­vou, ako krok, na kto­rom sa – dúfaj­me — bude dať sta­vať. Sme pre­sved­če­ní, že dlho odkla­da­ným sys­té­mo­vým rie­še­niam sa aj tak skôr či neskôr nevyh­ne­me.

Pre­čo sú dáta v kul­tú­re dlho­do­bým prob­lé­mom? Pri­po­meň­me si dve nedo­tia­hnu­té rie­še­nia, kto­ré mali ambí­ciu prob­lém sys­té­mo­vo rie­šiť. Už uply­nu­lo naj­me­nej 20 rokov od začiat­ku úvah o zria­de­ní Cen­tra vizu­ál­ne­ho ume­nia. Slo­ven­ská výtvar­ná únia požia­dav­ku na zria­de­nie inšti­tú­cie, zastre­šu­jú­cej výtvar­né ume­nie, uvied­la aj v otvo­re­nom lis­te minis­tro­vi kul­tú­ry F. Tót­ho­vi (6. feb­ru­ára 2006). Pri­po­me­nu­li sme, že v iných oblas­tiach ume­nia špe­ci­fic­ké inšti­tú­cie už roky exis­tu­jú (Slo­ven­ský fil­mo­vý ústav, Diva­del­ný ústav, Hudob­né cen­trum, Lite­rár­ne infor­mač­né cen­trum), z výtvar­né­ho ume­nia je obdob­ným spô­so­bom zastre­še­ná len men­šia časť (Slo­ven­ské cen­trum dizaj­nu). Pod­ľa pred­sta­vy, o kto­rej sa vte­dy dis­ku­to­va­lo, súčas­ťou streš­nej inšti­tú­cie mal byť výstav­ný pries­tor typu kunst­hal­le a infor­mač­no- doku­men­tač­né cen­trum, kto­ré malo vydá­vať aj časo­pis, kom­plex­ne pokrý­va­jú­ci oblasť výtvar­né­ho ume­nia. Dote­raz sa napl­ni­la len jed­na časť pred­sta­vy: zria­de­nia Kunst­hal­le sme sa doč­ka­li.

Opa­ko­va­né kon­šta­to­va­nie (na zasa­da­niach krí­zo­vej pra­cov­nej sku­pi­ny MK na jar), že nedos­ta­tok dát je naj­väč­ším prob­lé­mom prá­ve vo výtvar­nom ume­ní, nemoh­lo byť pre­to prek­va­pe­ním: bolo len logic­kým dôsled­kom dlho­do­bé­ho obí­de­nia výtvar­né­ho ume­nia v sys­té­me. Ak by sa bol sys­tém takých­to streš­ných inšti­tú­cií už v čase, keď sme na to upo­zor­ňo­va­li, dobu­do­val a mali by vytvo­re­né pod­mien­ky na sys­te­ma­tic­kú infor­mač­no-doku­men­tač­nú čin­nosť v oblas­ti svoj­ho pôso­be­nia, dnes by sme nezá­pa­si­li s prob­lé­mom nedos­tat­ku vie­ro­hod­ných dát, brz­dia­cich pri­jí­ma­nie adek­vát­nych opat­re­ní.

Dru­hou nevy­uži­tou šan­cou bolo pri­ja­tie záko­na o evi­den­cii pro­fe­si­onál­nych umel­cov (11. novem­bra 2015). Zákon bol pri­ja­tý ako prvý krok v duchu kon­cep­cie Šta­tú­tu umel­ca (Odpo­rú­ča­nie UNESCO k Šta­tú­tu umel­ca z r. 1980 má už 40 rokov). K dneš­né­mu dňu už moh­la exis­to­vať rele­vant­ná data­bá­za pro­fe­si­onál­nych umel­cov zo všet­kých oblas­tí ume­nia. Za 5 rokov od pri­ja­tia záko­na sa však — v roz­po­re s dôvo­do­vou sprá­vou k uve­de­né­mu záko­nu — nepri­jal ani jeden zákon, kto­rý by využil jeho poten­ciál pri rie­še­ní prak­tic­kých prob­lé­mov ume­nia. Kon­krét­ne návrhy sme v mene umel­cov opa­ko­va­ne pred­kla­da­li, zno­vu a zno­vu. Napo­sle­dy na zasa­da­ní pra­cov­nej sku­pi­ny MK k tzv. spon­zor­ské­mu záko­nu (16. júla 2020). Aspoň jeden pri­ja­tý zákon, nad­vä­zu­jú­ci na evi­den­ciu, by bol pozi­tív­nym pre­ce­den­som, uká­zal by poten­ciál evi­den­cie v pra­xi. Výsle­dok je zatiaľ nulo­vý. Dôsle­dok? Umel­ci nie sú moti­vo­va­ní zae­vi­do­vať sa (nemô­že­me im to ani vyčí­tať) a data­bá­za je pre­to stá­le len v začiat­koch.

Násled­ky sa nega­tív­nym spô­so­bom pre­ja­vu­jú aj teraz, v súvis­los­ti s dotaz­ní­kom MK. Pre­čo by mali umel­ci veriť, že ten­to­krát to „štát“ mys­lí váž­ne, že si z nich zas nie­kto nero­bí dob­rý deň? Nie­kto­rí už raz uve­ri­li, absol­vo­va­li pro­ces zae­vi­do­va­nia, zapla­ti­li aj prí­sluš­ný popla­tok. Ale v roz­po­re s prí­sľub­mi nič, čo by malo reál­ny vplyv na ich život, pre nich z evi­den­cie dote­raz nevp­lý­va. Ak sa začnú
kon­krét­ne, na evi­den­ciu nad­vä­zu­jú­ce opat­re­nia koneč­ne pri­jí­mať, dlho­roč­ná ener­gia veno­va­ná príp­ra­ve nástro­ja na rie­še­nie sociál­ne­ho posta­ve­nia umel­cov sa bude môcť zúro­čiť aj v reál­nom živo­te. Je naj­vyš­ší čas začať konať. Pop­ri potre­be sfunkč­ne­nia evi­den­cie v súčas­nej podo­be sa obja­vu­jú z via­ce­rých strán aj úva­hy, či neroz­ší­riť evi­den­ciu o kate­gó­riu pra­cov­ní­kov v kul­tú­re. Zvá­že­nie for­my a pod­mie­nok je na šir­šiu odbor­nú dis­ku­siu. Obraz kul­túr­ne­ho a kre­a­tív­ne­ho prie­mys­lu by tak nado­bu­dol nový, reál­nej­ší roz­mer. A posky­tol by do budúc­nos­ti dáta, kto­ré nám teraz tak veľ­mi chý­ba­jú.

Napriek všet­ké­mu, napriek oba­vám, prob­lé­mom, neis­to­te a vše­obec­ne pre­vlá­da­jú­cej skep­se pomá­ha zacho­vať opti­miz­mus, ak vidí­me, že aspoň nie­kto­ré akti­vi­ty majú zmy­sel. Ak by sme stra­ti­li
opti­miz­mus, dru­hou mož­nos­ťou by bolo zobrať to v duchu nápi­su v galé­rii Pira­mid Sanat pria­te­ľa Bed­ri­ho Bay­ka­ma v Istan­bu­le: Z dôvo­du nedáv­nych úspor­ných opat­re­ní bolo svet­lo na kon­ci tune­la vypnu­té (Due to recent cut­backs the light at the end of the tun­nel has been tur­ned off).

Akad. maliar Pavol Kráľ absol­vo­val na Vyso­kej ško­le výtvar­ných ume­ní v Bra­ti­sla­ve (1973–1979). Venu­je sa naj­mä maľ­be, ale aj kres­be, gra­fi­ke, gra­fic­ké­mu dizaj­nu, kamen­nej mozai­ke, rea­li­zá­ciám v archi­tek­tú­re či per­for­man­ce. Oko­lo 30 autor­ských výstav, oko­lo 150 kolek­tív­nych výstav (Slo­ven­sko, Rakús­ko, Čes­ká repub­li­ka, Poľ­sko, Tunis, Čile, Mexi­ko, Slo­vin­sko, Čína, Bel­gic­ko, Bul­har­sko, Andor­ra, Por­tu­gal­sko, Rumun­sko, Fran­cúz­sko). Účasť na sym­pó­ziách (Slo­ven­sko, Poľ­sko, Rakús­ko, Tunis, Slo­vin­sko, Andor­ra). V mene umel­cov dlho­do­bo ini­ciu­je zme­ny v legis­la­tí­ve pre oblasť kul­tú­ry, pri­pra­vu­je ana­lý­zy a návrhy. Je auto­rom člán­kov i pub­li­ká­cií (napr. https://svu.sk/sk/cierne-ovce-umenia‑2/ ). Akti­vi­ta­mi v oblas­ti práv­ne­ho a sociál­ne­ho posta­ve­nia umel­cov je zná­my i v zahra­ni­čí. Ako reč­ník je pozý­va­ný na odbor­né podu­ja­tia i mimo Euró­py. Žije a pra­cu­je v Bra­ti­sla­ve.