Výsta­va Bla­že­ja Miku­sa Z tie­ňa do svet­la pred­sta­vu­je die­la od 90-tych rokov s dôra­zom na naj­nov­šiu tvor­bu. Ume­lec pra­cu­je so sym­bo­li­kou tie­ňa a svet­la, pre­chod­mi od stu­de­ných k tep­lým far­bám, naj­mä mod­rej. Jeho obra­zy otvá­ra­jú ima­gi­nár­ny svet kra­jín a záku­tí, pre­svet­le­ný sln­kom. V nov­ších die­lach (2024 – 2025) nachá­dza­me vzo­stup­né kom­po­zí­cie so sym­bo­li­kou scho­dov a reb­rí­kov, kto­ré evo­ku­jú duchov­ný rast a ces­tu k svet­lu, pri­čom nechá­va­jú pries­tor pre slo­bod­nú inter­pre­tá­ciu divá­ka. 

Výsta­va PREČO? Danie­la Mare­ka (1987) rám­cu­je otáz­ka, kto­rá spre­vá­dza ľud­stvo od det­stva. Autor sa venu­je maľ­be a tex­til­nej tech­ni­ke (art­tex) s dôra­zom na far­bu, ges­to a hma­ta­teľ­nú emo­ci­ona­li­tu. Vyne­chá­va náz­vy diel, čím pod­po­ru­je osob­né číta­nie divá­ka. Výber z rokov 2019 – 2025 pri­ná­ša vrstve­né štruk­tú­ry, jem­né napä­tie a zmys­lo­vosť, čas­to frag­men­to­va­né telo ako sym­bol iden­ti­ty. Výsta­va nepo­nú­ka odpo­ve­de, ale cit­li­vý pries­tor otá­zok a vnú­tor­né­ho pre­cí­te­nia.

Kurá­tor­ka: Nina Mac­ko­vá

Moni­ka Koza­rec, slo­ven­ská ilus­trá­tor­ka a absol­vent­ka TU v Koši­ciach, vo výsta­ve Mies­ta, kam sa necho­dí odha­ľu­je boles­ti­vú ces­tu pozná­va­nia seba, svoj­ho vedo­mia i pod­ve­do­mia. Témy ako emoč­ná dep­ri­vá­cia, potlá­ča­nie hne­vu, domá­ce nási­lie či úzkosť spra­cú­va cez ilus­trá­cie, maľ­by a suro­vé kres­by, kto­ré sú vizu­ál­nym den­ní­kom jej tera­pe­utic­ké­ho pro­ce­su. Zachy­tá­va sny, sym­bo­ly a spo­mien­ky z tera­pie, čas­to s prv­ka­mi art brut. Die­la odha­ľu­jú zmes boles­ti aj sily a pozý­va­jú divá­ka k pocho­pe­niu skry­tých zra­ne­ní, kto­ré for­mu­jú sprá­va­nie a vzťa­hy.

Kurá­tor: Edu­ard Slam­ka