Stanovisko Rady Slovenskej výtvarnej únie k návrhu na pomník Márie Terézie, resp. k súčasným realizáciam pomníkov všeobecne
1/ Sochy — resp. v širšom zmysle výtvarné umenie — do ulíc miest patria. Po stáročia dotvárali ich charakter, sú ich neoddeliteľnou súčasťou. V posledných 2 desaťročiach sa však príležitosti tohto druhu stali pre umelcov vzácnymi a ojedinelými. Návrat sôch do nášho každodenného života môžeme v zásade uvítať.
2/ Za pozitívum považujeme aj prihlásenie sa k našej minulosti a návrat významných historických osobností do ulíc našich miest.
3/ Je sympatické, že sa našli investori, ochotní podporiť kultúru. Môžeme len oceniť, že sa na sochu našli a nachádzajú peniaze zo súkromných zdrojov a jej realizácia by nemala zaťažiť verejné financie.
4/ Za zásadný problém však považujeme, že pokus o výtvarné či sochárske dotvorenie významného verejného priestoru prebieha – ako napríklad nedávno v prípade sochy Svätopluka — zase bez súťaže.
5/ V prípade realizácie jazdeckého pomníka – vzhľadom na nedostatok tradície a príležitostí tohto druhu i absenciu špecifickej odbornej prípravy u nás — je opodstatnenosť súťaže ešte naliehavejšia. Nepochybujeme o tom, že máme teoretikov, architektov i výtvarníkov, schopných podieľať sa na komplexnom riešení od koncepcie a návrhu až po realizáciu. Pripraviť varianty, ktoré by rozprúdili odbornú diskusiu, zväčšili šancu nájsť optimálne riešenie. Príležitosť však nedostali.