Pohľa­dom z ves­mí­ru chce­li Mar­kus Eisl a Gerard Mand­ber­ger zo spo­loč­nos­ti eoVi­si­on Aus­tria uká­zať, čo všet­ko na Zemi máme – jej krá­su aj zra­ni­teľ­nosť – a ako sa k nej sprá­va­me. Žiad­na tech­no­ló­gia nie je vhod­nej­šia na zobra­ze­nie náš­ho vply­vu na život­né pro­stre­die než sate­lit­né sním­ko­va­nie. Zábe­ry s roz­lí­še­ním až 30 cm zachy­tá­va­jú ruš­né mega­mes­tá, malé síd­la aj odľah­lé oblas­ti a porov­na­ním s archív­ny­mi sním­ka­mi mož­no pres­ne sle­do­vať vývoj ľud­skej sto­py. Pop­ri obsa­hu nesú tie­to obra­zy aj este­tic­kú hod­no­tu, čím spá­ja­jú doku­ment času s vizu­ál­ne pôso­bi­vou foto­gra­fi­ou.