Koncom apríla navštívili Umelku islandskí umelci Gudnadottir a Sigurdur Unnar Birgisson. Obaja umelci sú členovia SÍM – Sambad Islenskra Myndlistarmanna (Islandskou asociáciou výtvarných umelcov) – nášho zahraničného partnera v projekte „UMELKA – centrum moderného umenia a komunity“. Účelom tejto kultúrnej výmeny bola dvojtýždňová tvorivá rezidencia, ktorej výsledok bola výstava Priestor a Identita v novom multifunkčnom pavilóne. Vo svojich dielach sa autori zaoberali LGBTI tématikou. Kurátorkou výstavy bola Szabina Csivreová.
Výstava potrvala o 25. 4. do 25. 5. 2024.
Kurátorský text
Výstava predstavuje tvorbu islandských umelcov, Viktorie Guðnadóttir a Sigurður Unnar Birgissona, ktorí sa zamerali na tematiku identity a priestoru v súvislosti s životom ľudí hlásiacich sa k LGBTI+ komunite. Ich tvorba zdôrazňuje nielen samotnú existenciu, ale aj prítomnosť LGBTI+ komunity.
Viktoría Guðnadóttir vo svojej tvorbe kombinuje video, kresbu a fotografiu. Farebné kresby, ktoré samé o sebe predstavujú geometrickú abstrakciu, neodkazujúcu na rozpoznatelné javy nášho sveta, sa po vložení do videí, ktoré umelkyňa natočila, dostávajú do nového kontextu. Guðnadóttir nasnímala niekoľko budov a stavieb v našom hlavnom meste – medzi nimi prezidentský palác či parlament – vzala malú časť fasády a prostredníctvom kresby ju oživila farbami typickými pre symboly LGBTI+ komunity. Ide istým spôsobom o queerifikáciu priestoru – dokladajú to aj jej ďalšie fotografie rôznych kútov mesta, na ktoré umelkyňa digitálne dotvorila dúhy.
Stredobodom pozornosti tvorby Sigurður Unnar Birgissona je človek a jeho identita, presnejšie ľudia z LGBTI+ komunity a toho, ako vnímajú život na Slovensku.
Birgisson sa niekoľko rokov venuje zhotovovaniu fotografií na doklady. Práve tu pramení jeho záujem o identitu – kto sa môže skrývať za tvárou, ktorú zachytáva svojím objektívom? Kým je? Akými hodnotami sa v živote riadi? Muži, ktorých na fotografiách a prislúchajúcich maľbách Birgissona vidieť, sú príkladom tejto myšlienky.
Mnohí prichádzajú po prvýkrát do styku a LGBTI+ komunitou a stávajú sa jej súčasťou až v neskorom období svojho života. Dôvodov, prečo sa to deje, je mnoho. Často je to ale práve nie príliš priateľské prostredie, ktoré spoločnosť vytvára.
Tvorba oboch umelcov vyvoláva a kladie otázky, ktoré si už možno mnoho ľudí z LGBTI+ komunity žijúcich na Slovensku položilo: „Je toto bezpečné miesto? Môžem sa tu cítiť v bezpečí aj ja?“. A čo možno urobiť pre to, aby ľudia vo svojej starobe, pri pohlade na život ktorý žili, nemuseli cítiť žiaľ za spomienkami, ktoré by si tak veľmi priali, no ktoré nikdy nebudú vlastniť? Sú to otázky, ktoré sú aktuálne predovšetkým s ohľadom na politickú a spoločenskú situáciu, ktorá v našej krajine aktuálne prevláda.
Fotografie z vernisáže výstavy
