Výsta­va Andy­ho Fran­ka pred­sta­vu­je intím­ne auto­por­tré­ty – muž­ské akty, v kto­rých sa pre­lí­na jem­nosť žen­ské­ho pohľa­du so silou mas­ku­lín­ne­ho výra­zu. Kres­ba sa pre auto­ra stá­va for­mou den­ní­ka aj seba­poz­na­nia. V mini­ma­lis­tic­kých líniách a ges­tic­kých sto­pách sa zrkad­lí hľa­da­nie rov­no­vá­hy medzi telom a duchom, medzi zra­ni­teľ­nos­ťou a silou. Výsta­va otvá­ra pries­tor na zamys­le­nie nad tým, čo zna­me­ná byť mužom – cit­li­vo, auten­tic­ky, ľud­sky.
Kurá­tor­ka: Vanes­sa Ďuro­vi­čo­vá
Foto­gra­fie albu­mu: Vero­ni­ka Vozá­ro­vá