Vážený pán prof. Longauer a signatári výzvy na založenie slovenského múzea dizajnu, úžitkového umenia a architektúry,
Dovoľte mi reagovať na otvorený list, ktorý ste mi adresovali minulý týždeň prostredníctvom denníka SME. Ako ministra kultúry ma dôrazne vyzývate na riešenie roky pretrvávajúceho problému, ktorým je absencia múzea dizajnu, úžitkového umenia a architektúry a žiadate odo mňa „jasné vyjadrenie ohľadne plánov, čo bude ďalej s budovou Hurbanových kasární a aký bude osud Domu umenia na námestí SNP v Bratislave.“
Viem, že už mnohokrát v minulosti prebiehali diskusie na tému zriadenia múzea dizajnu (umelecko-priemyselného múzea) a že takáto inštitúcia má svoje dôležité miesto v sieti kultúrnych inštitúcií väčšiny vyspelých krajín. Som si vedomý toho, naše kultúrne dedičstvo, ktoré patrí aj medzi moje priority, to nie sú len vzácne kultúrne pamiatky, artefakty staré stovky či tisícky rokov, alebo vzácne umelecké diela, ale i predmety a nástroje používané v bežnom živote ľudí našej nedávnej minulosti, ktoré postupne nadobúdajú svoju múzejnú hodnotu. Práve tieto predmety asi najvernejšie dokumentujú každodenný život ľudí v danej dobe.
Dovoľte mi však zároveň polemizovať s Vami pokiaľ ide o Vašu predstavu založenia novej inštitúcie zbierkového typu v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry. Založenie múzea nie je len administratívnym úkonom, ktorý je výlučne v rukách zriaďovateľa. Na to, aby inštitúcia začala riadne plniť funkcie múzea, je potrebné splniť viacero podmienok, ktoré sú definované zákonom č. 206/2009 Z. z. o múzeách a galériách a ochrane predmetov kultúrnej hodnoty. V tejto súvislosti si Vám dovolím pripomenúť, že podľa mojich informácií sa pred takmer dvomi rokmi na pôde ministerstva kultúry, za prítomnosti zástupcov odbornej obce, už diskutovalo o reálnej možnosti začatia zbierkotvornej činnosti v rámci existujúceho Slovenského centra dizajnu – inštitúcie primárne zameranej na výskum a dokumentáciu dizajnu. Slovenské centrum dizajnu malo za úlohu podrobne preveriť podmienky smerujúce k neskoršiemu založeniu múzea a ministerstvu kultúry predložiť konkrétne návrhy vrátane úpravy zriaďovacej listiny, potreby navýšenia personálnych kapacít na vykonávanie odborných činností ako aj návrhy na nevyhnutné navýšenie finančných prostriedkov. Obdobným spôsobom postupovali v minulosti viaceré inštitúcie v rezorte kultúry, napríklad Divadelný ústav, v rámci ktorého od roku 2006 pôsobí Múzeum Divadelného ústavu alebo Ústredie ľudovej umeleckej výroby. Zo strany Slovenského centra dizajnu sa tak doteraz nestalo. Ministerstvo kultúry sa ani dnes nebráni tomu, aby Slovenské centrum dizajnu začalo legitímne nadobúdať zbierkové predmety, odborne ich evidovalo, spravovalo a využívalo. Ak máme spoločnými silami dosiahnuť istý progres, apelujem i dnes na tých z Vás, ktorí máte možnosť prispieť svojim odborným, praktickým i ľudským potenciálom, aby ste boli nápomocní pri realizácii týchto krokov v spolupráci s príslušnými vecnými útvarmi ministerstva kultúry .
Pokiaľ ide o plány s budovou Hurbanových kasární, ministerstvo kultúry nikdy netajilo svoje zámery. Budovu Hurbanových kasární získalo v rámci ponukového konania rezortu obrany, a to na základe projektu „Multifunkčné kultúrne centrum“. Tento projekt predpokladá jednak sústredenie administratívy niekoľkých inštitúcií v rezorte (prioritne inštitúcií informačno-dokumentačného charakteru pre jednotlivé oblasti umenia), avšak počíta aj s vybudovaním priestorov pre rôzne druhy umeleckých produkcií, divácky príťažlivé expozície ako aj prebudovanie vnútorného bloku na nádvorí na park, kultúrnu zónu s pódiom, predajne umeleckých diel, kaviarne… Nie je samozrejme vôbec vylúčené, že v týchto priestoroch môže byť neskôr umiestnené aj múzeum dizajnu a jeho zbierky. Nebude to však jediné, ale len jedno z mnohých využití tejto budovy. Zámerom ministerstva kultúry je dať tomuto priestoru novú funkciu a teda i novú podobu, povýšiť ho na živé kultúrne centrum, ktoré by si postupne získalo priazeň ľudí rôznych vekových kategórií a spoločenského statusu. Nepochybujem, že poznáte podobné multifunkčné kultúrne centrá v zahraničí, preto ma prekvapuje Váš názor, že nežiadate veľké investície, „len“ do Hurbanových kasární situovať Slovenské múzeum dizajnu, úžitkového umenia a architektúry. Som presvedčený, že základným predpokladom je komplexná rekonštrukcia budovy. Bez nej možno len ťažko predpokladať, že sa z nej stane centrum kultúry v našom hlavnom meste. Ministerstvo kultúry v súčasnosti hľadá možnosti financovania rekonštrukcie budovy s cieľom nezaťažiť štátny rozpočet. Vaša výčitka smerujúca k tomu, že ministerstvo kultúry nekomunikuje s dotknutými inštitúciami, nie je namieste. Všetky administratívne úkony, ktoré boli nevyhnutné na to, aby bola budova prevedená do správy MK SR, trvali niekoľko mesiacov. Posledný, dodatok č. 1 k zmluve o prevode správy nadobudol platnosť 19. apríla 2011.
Vo Vašom liste ďalej uvádzate, že v nadväznosti na získanie Hurbanových kasární Vás znepokojili úvahy o predaji niektorých budov, v ktorých v súčasnosti sídlia vybrané inštitúcie. Nemyslím si, že tieto úvahy by mali byť znepokojujúce. Sú len celkom prirodzeným a logickým následkom toho, že pre inštitúcie budú k dispozícii nové veľkorysé a moderné priestory. Ubezpečujem Vás však, že k tomuto kroku pristúpim zodpovedne. O predaji výstavných priestorov Domu umenia na námestí SNP v Bratislave som doposiaľ v tomto kontexte nikdy neuvažoval…
Vážený pán Longauer, vážení signatári výzvy,
rád by som Vás ubezpečil, že ministerstvo kultúry nie je uzavreté pred konštruktívnymi názormi odbornej obce a verejnosti. Naopak, pri formulovaní východísk viacerých koncepčných materiálov, na ktorých aktuálne pracujú vecné útvary ministerstva, berieme do úvahy návrhy, ktoré vzišli z verejných diskusií, stanoviská poradných orgánov a neobchádzame ani návrhy jednotlivcov, pretože i tie môžu byť pre nás podnetné. Ministerstvo kultúry k téme Hurbanove kasárne plánuje vytvoriť širšiu pracovnú skupinu v rámci ktorej bude určite prihliadať aj na požiadavky inštitúcií. Tieto kroky si však vyžadujú istý čas, komunikáciu s mnohými zainteresovanými stranami, okrem iného aj pri hľadaní možností financovania rekonštrukcie objektu Hurbanových kasární.
Problémov, ktoré v rámci rezortu kultúry treba v horizonte najbližších rokov riešiť je veľa, majú svoje poradie dôležitosti a len otázkou času, kedy a ktorý z nich sa stane prioritou. Ubezpečujem vás však, že tak ako pri riešení akýchkoľvek záležitostí, tak aj v prípade Hurbanových kasární ministerstvo kultúry bude postupovať transparentne a v snahe nájsť čo najoptimálnejšie využitie objektu budú do jeho riešenia oslovení poprední odborníci z danej oblasti tak zo Slovenska ako aj zo zahraničia.