Kon­fe­ren­cia Šta­tút umel­ca a Ple­nár­ne zhro­maž­de­nie IAA a IAA Euro­pe, Plzeň 2015

Výstu­py z kon­fe­ren­cie v anglic­kom jazy­ku tu:

Con­fe­ren­ce Sta­tus of the Artist Pil­sen 2015

SVÚ, ako skú­se­ný a akcep­to­va­ný par­tner pre národ­né i medzi­ná­rod­né ume­lec­ké orga­ni­zá­cie, sa sta­la na zákla­de pove­re­nia celo­sve­to­vou aso­ciá­ci­ou pro­fe­si­onál­nych výtvar­ných umel­cov  IAA / AIAP hlav­ným orga­ni­zá­to­rom pia­tich podu­ja­tí IAA/AIAP  a IAA Euro­pe v rám­ci akcie Plzeň – Európ­ske hlav­né mes­to kul­tú­ry 2015, a to v čase 13. až 20. októb­ra 2015  S netra­dič­ným rie­še­ním, keď sa slo­ven­ská orga­ni­zá­cia sta­la hlav­ným orga­ni­zá­to­rom podu­ja­tia v Čes­kej repub­li­ke, súhla­si­la aj Únie výtvar­ných umel­cov ČR. Na podu­ja­tí sa zúčast­ni­li dele­gá­ti a pozo­ro­va­te­lia z 28 kra­jín Ame­ri­ky, Afri­ky, Ázie a Euró­py (dve zare­gis­tro­va­né kra­ji­ny z cel­ko­vé­ho počtu 31 – Pakis­tan a Domi­ni­kán­ska repub­li­ka – sa nako­niec nezú­čast­ni­li z dôvo­dov vízo­vých, jed­na – Lotyš­sko – z dôvo­du zlo­me­nej nohy dele­gá­ta deň pred odle­tom). Účasť bola cel­ko­ve aj tak rekord­ná.

Samot­ná príp­ra­va bola veľ­mi nároč­ná, zača­la už v máji 2014. Na koneč­nej fáze v Plz­ni sa zúčast­ni­li za SVÚ 3 oso­by:

- Pavol Kráľ, pred­se­da SVÚ, pre­zi­dent IAA Euro­pe a člen Seto­vé­ho výkon­né­ho výbo­ru IAA / AIAP, kto­rý väč­ši­nu podu­ja­tí v Plz­ni aj osob­ne vie­dol

- Andrea Kozá­ro­vá, mana­žér­ka SVÚ a Sec­re­ta­ry IAA Euro­pe

- Bohun­ka Haj­na­lo­vá, mana­žér­ka SVÚ.

Na Ple­nár­nom zasa­da­ní IAA Euro­pe Pavol Kráľ – po 9 rokoch spo­lu­prá­ce s IAA, po 7  rokoch vo vede­ní IAA Euro­pe (ako člen, tajom­ník a pre­zi­dent), po 5 rokoch pre­vádz­ko­va­nia Offi­ce IAA Euro­pe v Bra­ti­sla­ve (spo­lu s Andre­ou Kozá­ro­vou), po 2  funkč­ných obdo­biach – kto­ré sú v zmys­le sta­nov IAA maxi­mom, ukon­čil svo­je pôso­be­nie vo vede­ní IAA Euro­pe. Prí­tom­ní jeho prá­cu, rov­na­ko ako prá­cu Andrey Kozá­ro­vej, ohod­no­ti­li „stan­ding ova­ti­on“. Oce­ne­ním bola aj ponu­ka novo­zvo­le­né­ho pre­zi­den­ta, aby Pavol Kráľ pokra­čo­val naďa­lej v prá­ci vo Vede­ní IAA Euro­pe, a bol ochot­ný navr­hnúť v tom­to zmys­le zme­nu plat­ných sta­nov IAA. Pavol Kráľ z dôvo­du extrém­nej vyťa­že­nos­ti  ponu­ku odmie­tol,  nevy­lú­čil však spo­lu­prá­cu napr. vo for­me porad­cu IAA.

Na Ple­nár­nom zasa­da­ní IAA / AIAP bol Pavol Kráľ opä­tov­ne zvo­le­ný do vede­nia tej­to celo­sve­to­vej orga­ni­zá­cie, a to ako člen a koor­di­ná­tor pre Euró­pu. Otvo­ril v rám­ci IAA aj veľ­mi nalie­ha­vú dis­ku­siu o eko­no­mic­kej udr­ža­teľ­nos­ti, otvo­re­nos­ti, ambí­ciách a cie­ľoch IAA, čo mu zís­ka­lo spo­lu s rešpek­tom za jeho cel­ko­vý prí­nos pre zakti­vi­zo­va­nie IAA jed­nak sil­nú pod­po­ru (ústia­cu do výziev, aby kan­di­do­val za pre­zi­den­ta), ako aj isté oba­vy kon­zer­va­tív­nej­ších čle­nov, kto­rí sa pri­klá­ňa­li k rešpek­to­va­niu sta­tus quo. V kaž­dom prí­pa­de sa však P.Kráľ roz­ho­dol z na pre­zi­den­ta IAA / AIAP nekan­di­do­vať (rov­na­kej mož­nos­ti – kan­di­do­vať za pre­zi­den­ta inej celo­sve­to­vej orga­ni­zá­cie umel­cov – čelil na zákla­de výsled­kov svo­jej prá­ce už o 5 dní neskôr aj na Kon­gre­se IFCCD v Mon­se, Bel­gic­ku, aj tu sa však roz­ho­dol nekan­di­do­vať a pod­po­ril kole­gy­ňu Mir­ku Bre­zov­skú, kto­rá bola zvo­le­ná do Rady ria­di­te­ľov IFCCD so síd­lom v Mon­tre­a­li, čo len potvr­di­lo mimo­riad­ne sil­né posta­ve­nie Slo­ven­skej výtvar­nej únie a Slo­ven­skej koalí­cie pre kul­túr­nu diver­zi­tu v medzi­ná­rod­ných ume­lec­kých orga­ni­zá­ciach). V inten­zív­nej spo­lu­prá­ci so všet­ký­mi tými­to orga­ni­zá­cia­mi pokra­ču­je­me.

            Jed­ným z vrcho­lov podu­ja­tí v Plz­ni bola Kon­fe­ren­cia Šta­tút umel­ca. Šta­tút umel­ca je jed­ným z prí­kla­dov úspeš­nej medzi­ná­rod­nej spo­lu­prá­ce via­ce­rých medzi­ná­rod­ných aso­ciá­cii umel­cov, kto­rú sme prá­ve my ini­ci­ova­li. Vzhľa­dom na to, že návrh záko­na o Šta­tú­te umel­ca už schvá­li­la Vlá­da SR a pre­šiel už aj prvým číta­ním v Národ­nej rade SR, pri­pá­ja­me aspoň struč­ný pre­hľad nie­kto­rých etáp na tej­to ces­te,

Prí­stup k rie­še­niu prob­le­ma­ti­ky ume­nia a umel­cov z pohľa­du štá­tu má rôz­ne podo­by: v nie­kto­rých kra­ji­nách exis­tu­jú kom­plex­né a špe­ci­fic­ké práv­ne nor­my typu šta­tút umel­ca, v iných sú špe­ci­fic­ké opat­re­nia – neraz veľ­mi zau­jí­ma­vé a účin­né — súčas­ťou iných záko­nov.

V mno­hých kra­ji­nách však exis­tu­jú sna­hy situ­áciu rie­šiť a pre­to sa o náš návrh ako i o medzi­ná­rod­nú dis­ku­siu, kto­rú sme k tej­to otáz­ke ini­ci­ova­li, zau­jí­ma­jú a rea­gu­jú veľ­mi pozi­tív­ne, napr. aj v sused­nom Rakús­ku či vo Švéd­sku ale­bo v Aus­trá­lii. K téme sme zor­ga­ni­zo­va­li množ­stvo podu­ja­tí, pre­zen­tá­cii a dis­ku­sii k náš­mu návrhu (v Oslo – Nór­sko, v Istan­bu­le — Turec­ko, v Anto­fa­gas­te – Chi­le, v Sou­le – Juž­ná Kórea, v Plz­ni – Čes­ká repu­bi­ka, na Slo­ven­sku viac­krát v Bra­ti­sla­ve, i v Koši­ciach).

Nie­koľ­ko záve­rov z medzi­ná­rod­ných podu­ja­tí európ­skych i celo­sve­to­vých orga­ni­zá­cii umel­cov, medzi kto­ré pat­ri­la aj kon­fe­ren­cia v Plz­ni:

1/ 2012, Kon­gres IFCCD (Medzi­ná­rod­nej fede­rá­cie koalí­cii pre kul­túr­nu diver­zi­tu, so síd­lom v Mon­tre­a­li, Kana­da) a ECCD (Európ­skej koalí­cie pre kul­túr­nu diver­zi­tu, so síd­lom v Bru­se­li, Bel­gic­ko) v Bra­ti­sla­ve, 21. až 23. sep­tem­bra v Galé­rii UMELKA, na kto­rom sme pred­sta­vil náš pro­jekt Šta­tú­tu umel­ca a medzi­ná­rod­nej ana­lý­zy: IFCCD zara­di­la medzi svo­je hlav­né úlo­hy na troj­roč­né obdo­bie prá­cu na Šta­tú­te umel­ca pod vede­ním Pav­la Krá­ľa, Slo­ven­sko.

2/ 2013, X. Ple­nár­ne zasa­da­nie IAA Euro­pe (Medzi­ná­rod­nej aso­ciá­cie ume­nia, kto­rá zastre­šu­je pro­fe­si­onál­nych výtvar­ných umel­cov Euró­py a Sever­nej Ame­ri­ky, so síd­lom v Ber­lí­ne) 5. októb­ra v Oslo, Nór­sko, schvá­li­lo odpo­rú­ča­nie: IAA Euro­pe vyzý­va vlá­dy člen­ských štá­tov, aby s ohľa­dom na tvo­ri­vý prís­pe­vok umel­cov ku kul­túr­ne­mu roz­vo­ju jed­not­li­vých náro­dov zobra­li do úva­hy pozi­tív­ne skú­se­nos­ti so špe­ci­fic­ký­mi zákon­mi ako je Šta­tút umel­ca a uvied­li — v rám­ci pro­ce­su zlep­šo­va­nia sociál­nych garan­cií, tvo­ri­vých a pra­cov­ných pod­mie­nok i daňo­vé­ho sys­té­mu — naj­lep­šie myš­lien­ky do reál­ne­ho živo­ta.

3/ 5. zasad­nu­tie Kon­fe­ren­cie zmluv­ných strán Doho­vo­ru  UNESCO o pod­po­re a ochra­ne rôz­no­ro­dos­tí kul­túr­nych vyjad­re­ní z roku 2015, 9. – 13. jún 2015, Paríž: Pavol Kráľ pred­sta­vil na zasa­da­ní svoj zámer pred­lo­žiť na roko­va­nie Medzi­vlád­ne­ho výbo­ru UNESCO rám­co­vý návrh Šta­tú­tu umel­ca. Nie­koľ­ko citá­tov zo zdô­vod­ne­nia návrhu v jeho vystú­pe­ní:

V Doho­vo­re UNESCO sa na via­ce­rých mies­tach, napr. v Člán­ku 4, para­gra­fe 4, píše v zása­de toto: ume­nie a pod­ni­ka­nie nie je to isté.

V roz­po­re s tým­to prin­cí­pom sú však umel­ci v mno­hých kra­ji­nách – z pohľa­du daní či sociál­ne­ho zabez­pe­če­nia – posu­dzo­va­ní rov­na­ko ako pod­ni­ka­te­lia.

Ak však ume­nie a biz­nis nie je to isté, ak sú pra­cov­né pod­mien­ky umel­cov zásad­né odliš­né od pra­cov­ných pod­mie­nok pod­ni­ka­te­ľov, prí­sluš­né záko­ny by to mali zobrať do úva­hy.

V mno­hých kra­ji­nách sa pokú­ša­jú ten­to roz­por vyrie­šiť. Mož­ným rie­še­ním je Šta­tút umel­ca, kto­rý defi­nu­je kto je ume­lec a potom násled­né práv­ne úpra­vy môžu vyrie­šiť špe­ci­fic­ké prob­lé­my umel­cov.

Navrhu­je­me uro­biť ten­to logic­ký krok, kto­rý je v súla­de s Doho­vo­rom UNESCO. My môže­me pris­pieť naši­mi skú­se­nos­ťa­mi z dlhé­ho pro­ce­su na Slo­ven­sku. Môže­me pris­pieť aj výsled­ka­mi z medzi­ná­rod­nej dis­ku­sie, kto­rá na zákla­de našej ini­cia­tí­vy pre­bie­ha­la v spo­lu­prá­ci s 5 medzi­ná­rod­ný­mi aso­ciá­cia­mi umel­cov v mno­hých kra­ji­nách všet­kých kon­ti­nen­tov. Výsled­ky sú pre­zen­to­va­né v tej­to pub­li­ká­cii, kto­rú si dovo­ľu­jem odo­vzdať pred­se­do­vi toho­to zasa­da­nia a gene­rál­nej tajom­níč­ke.

Pod­stat­né je, že Šta­tút umel­ca nie je len teória. Už 25 rokov exis­tu­je v Kana­de, exis­tu­je i u Vás v Lit­ve, pán pred­se­da, nie­čo je v Chor­vát­sku, ale zau­jí­ma­vé čias­tko­vé rie­še­nia exis­tu­jú aj v Mexi­ku či Maro­ku.

Napriek tomu kaž­dá kra­ji­na začí­na pro­ces vždy prak­tic­ky od nuly. Je čas spo­jiť sily, využiť zís­ka­né skú­se­nos­ti a pokú­siť sa dosiah­nuť spo­loč­né rie­še­nie. Je to šan­ca využiť aj čias­tko­vé dob­ré rie­še­nia, kto­ré môžu byť inšpi­rá­ci­ou pre ostat­ných.

Diver­zi­tu potre­bu­je­me v kul­tú­re, nie v záko­noch! S pod­po­rou UNESCO môže­me ušet­riť čas a ener­giu, môže­me uro­biť pro­ces efek­tív­nej­ším. Je to v záuj­me oboch strán: tak umel­cov, ako i celej spo­loč­nos­ti.

 4/ 16.október 2015, Medzi­ná­rod­ná kon­fe­ren­cia výtvar­ných umel­cov k téme Šta­tút umel­ca (viď prog­ram v prí­lo­he), kto­rá sa kona­la pod vede­ním Pav­la Krá­ľa v Plz­ni (hlav­né pre­ja­vy pred­nies­li zástup­co­via umel­cov Slo­ven­ska, Nór­ska, Švéd­ska, Nemec­ka, Veľ­kej Bri­tá­nie, Por­to­ri­ka, Fran­cúz­ska a Čes­kej repub­li­ky) za účas­ti dele­gá­tov umel­cov z 28 štá­tov Ame­ri­ky, Afri­ky, Ázie a Euró­py (5. kon­ti­nent a súčas­ne 29. kra­ji­na – Aus­trá­lia – bola zastú­pe­ná v podo­be písom­né­ho prís­pev­ku Tama­ry Wini­koff, výkon­nej ria­di­teľ­ky NAVA): dele­gá­ti jed­no­my­seľ­ne pod­po­ri­li návrh, aby Pavol Kráľ pred­lo­žil kon­cep­ciu Šta­tú­tu umel­ca pre roko­va­nie Medzi­vlád­ne­ho výbo­ru UNESCO k Doho­vo­ru o ochra­ne a pod­po­re diver­zi­ty kul­túr­nych vyjad­re­ní (Paríž, decem­ber 2015).

 5/ 2015, 17. – 18. pkt. 2015, Plzeň: XVIII. ple­nár­ne zasa­da­nie IAA / AIAP (Medzi­ná­rod­nej aso­ciá­cie ume­nia, kto­rá zastre­šu­je nie­koľ­ko sto­ti­síc pro­fe­si­onál­nych výtvar­ných umel­cov z celé­ho sve­ta, so síd­lom v Parí­ži) schvá­li­lo odpo­rú­ča­nie:

XVIII. ple­nár­ne zasa­da­nie IAA / AIAP odpo­rú­ča národ­ným orga­ni­zá­ciám umel­cov zapo­jiť sa do dis­ku­sie o Šta­tú­te umel­ca, pod­po­riť raci­onál­ne rie­še­nia rám­co­vé­ho návrhu a pou­žiť ich pri vyjed­ná­va­ní so zod­po­ved­ný­mi pred­sta­vi­teľ­mi štá­tov s cie­ľom zlep­šiť sociál­ne a práv­ne posta­ve­nie umel­cov.

XVIII. ple­nár­ne zasa­da­nie IAA / AIAP odpo­rú­ča vlá­dam zobrať do úva­hy pozi­tív­ne skú­se­nos­ti, zís­ka­né pri príp­ra­ve záko­na Šta­tút umel­ca a imple­men­to­vať naj­lep­šie myš­lien­ky v pro­ce­se zlep­šo­va­nia sociál­nych garan­cií, pod­mie­nok pre tvo­ri­vú prá­cu, pra­cov­ných a daňo­vých pod­mie­nok umel­cov, s pri­hliad­nu­tím na tvo­ri­vý prís­pe­vok umel­cov ku kul­túr­ne­mu roz­vo­ju kaž­dé­ho náro­da.