1/ Príklady podpory kultúry v iných krajinách:
- Spojené kráľovstvo, 27. 3 — vláda bude platiť samostatne zárobkovo činným osobám zdaniteľný príspevok vo výške 80 % ich priemerných mesačných ziskov za uplynulé tri roky
- Česká republika — už 9. apríla zákon určil kompenzáciu vo výške 500 Kč/deň
- Litva, 10.4. — dodatočne vyčlenené 2 milióny Eur pre umelcov, neschopných zabezpečiť si príjem zo svojich aktivít z dôvodu mimoriadnej situácie, 3 milióny Eur pre kultúrne organizácie, 2 milióny Eur pre filmový sektor, 700 000 Eur na kompenzáciu strát SZČO v kultúre, 600 000 Eur na individuálne granty pre umelcov a profesionálov v kultúre na zabezpečenie tvorivej práce počas 3 mesiacov
- Kanada, 17.4. – vláda poskytne 500 mil. dolárov na zriadenie nového COVID-19 podporného fondu pre organizácie kultúry, kultúrneho dedičstva a športu na obdobie 2020–21
- Rakúsko, 29.5. – na obdobie 6 mesiacov dostanú umelci 1 000 Eur mesačne, týka sa 15 tisíc umelcov
- Írsko — kompenzácia pre zamestnancov i SZČO vrátane umelcov vo výške 350 Eur týždenne až kým kríza nepominie
- Fínsko — podpora v nezamestnanosti pre umelcov v slobodnom povolaní na 3 mesiace
2/ K nutnosti prehodnotiť v nasledujúcom období celkovú podporu kultúry z hľadiska:
- kvalitatívneho (zefektívnenie, zjednodušenie, odbúranie nezmyselnej byrokracie na ktorú dlhodobo veľmi konkrétne a so zdôvodnením poukazujeme, doriešenie chýbajúcich či dokonca roky rozpracovaných zákonov: sponzorský zákon, stavebný zákon, oživenie trhu s umením odstránením diskriminácie výtvarného umenia, atď),
- kvantitatívneho (zvýšenie výšky výdavkov na kultúru na 1 % HDP, tak ako sa k tomu zaviazala vláda už v roku 2014, pričom ešte vyšší cieľ — 1,8 % HDP — si stanovila už v čase pôsobenia ministra kultúry R. Chmela — pozri Stratégia štátnej kultúrnej politiky MK, r. 2005); pripomeňme si, že vo všetkých nových členských krajinách EÚ je z viacerých dôvodov, najmä vzhľadom na zaostávajúcu infraštruktúru, potreba dofinacovania kultúry vyššia (napr. Estónsko dáva na kultúru až 1,8 % HDP) ako v prostredí rozvinutých a dlhodobo štandardných podmienok v starých členských štátoch EÚ
- systematického úsilia o pozitívnu zmenu postoja verejnosti ku kultúre, a to tak v rámci školského výchovno — vzdelávacieho systému, ako i v rámci práce s verejnosťou s využitím médií, s cieľom sprístupniť širšej verejnosti výsledky mnohých analýz, ktoré preukazujú, že kultúra sa na rozvoji spoločnosti „nepriživuje“, ale naopak, prispieva na rozvoj spoločnosti viac ako niektoré priemyselné odvetvia (podiel na tvorbe HDP či pracovných miest atď) a má nezanedbateľný význam i z hľadiska udržateľného rozvoja spoločnosti, formovania postojov, kultivovania vzájomných vzťahov či zvyšovania celkovej kvality života.
3/ K okruhu tém, ktorým sa dlhodobo v mene umelcov venujeme
Problematika, týkajúca sa kultúry komplexne, napr.:
- celkové financovanie kultúry (podiel výdavkov na HDP),
- podpora jej viaczdrojového financovania (tzv. sponzorský zákon, ktorým sa – konečne — začala v júli zaoberať pracovná skupina na MK),
- grantové systémy, daňovo-odvodové zaťaženie (niekoľkomesačná mobilizácia umelcov pod vedením Slovenskej koalície pre kultúrnu diverzitu v roku 2011 prispela k úprave pripravovanej reformy),
- nedostatok relevantných dát v kultúre (ktorý spomaľuje prijímanie opatrení),
- štatút umelca (tému opäť pripomenula kolegyňa V. Janoušková v Správach RTVS pred niekoľkými dňami — 18.9.2020; pre mnohých je pojem „štatút umelca“ stále mätúci, väčšinou vôbec netušia, čo sa v tejto veci už urobilo a aký je jeho potenciál, tak aspoň stručne na vysvetlenie: kľúčový bol rok 1980, keď bolo prijaté Odporúčanie UNESCO k štatútu umelca; tému na Slovensku po neúspechu vyjednávaní v 90-tych rokoch opäť začala riešiť SKKD na prelome tisícročí, v roku 2015 s čiastočným úspechom – prijatý zákon otvoril cestu k praktickým riešeniam, ktoré však v rozpore s deklarovaným zámerom doteraz zrealizované neboli).
Iné problémy sa týkajú jednotlivých oblastí umenia, ktoré vzhľadom na odlišný charakter potrebujú špecifické opatrenia (napr. stanovenie podielu domácej tvorby vo vysielaní sa týka najmä hudby, ešte stále platné diskriminačné opatrenie, ktoré bráni rozvoju trhu s umením, sa týka výtvarného umenia).
Diskusii k žiadnej z týchto tém sa nebránime.
4/ Aspoň jeden príklad pozitívnej spolupráce s MK
Pracovná skupina MK k Autorskému zákonu pred niekoľkými rokmi: hoci mala v plánovanom termíne po intenzívnych polročných rokovaniach skončiť, na našu žiadosť – niektoré otázky sme ešte považovali za nedoriešené — MK predĺžilo termín a intenzívne sa rokovalo ešte dva mesiace, 4 dni v týždni, 4 i viac hodín denne… Snaha nepochybne bola a aj keď sa možno sa nevyriešilo všetko, určite k posunu došlo.
5/ K občasným úskaliam pri komunikácii s predstaviteľmi štátu
Krátka ukážka z našej rozsiahlej písomnej reakcie na stanovisko Ministerstva financií z 20. 9. 2019, s ktorým sa stotožniť nemôžeme (naše vyjadrenie bolo napísané ihneď potom, ako nám stanovisko MF predložili, a dostali ho k dispozícii všetci členovia Dočasnej pracovnej skupiny Ministerstva kultúry, zloženej zo zástupcov MK, MPSVaR, MF a umelcov):
V zásade súhlasíme s každým slovom textu posledného odstavca stanoviska MF: „Záverom dodávame, že zavádzanie výnimiek a daňových zvýhodnení za účelom podpory akéhokoľvek sektora hospodárstva deformuje daňový systém, je v rozpore s neutralitou v zdanení a vedie k neželanej motivácii a optimalizácii základu dane daňovníkmi, čo má negatívny dopad na príjmy štátu.“
Áno, súhlasíme. NEROZUMIEME VŠAK, AKÚ TO MÁ SÚVISLOSŤ S NÁVRHOM SKKD? (… a vnucuje sa otázka: prečítal si niekto celý návrh SKKD pred tým, ako k nemu sformuloval stanovisko?)
a/ my predsa nežiadame výnimku, ale naopak — žiadame jej ODSTRÁNENIE,
b/ my predsa nežiadame daňové zvýhodnenie za účelom podpory, ale naopak — žiadame ZROVNOPRÁVNENIE,
c/ my predsa nechceme podporovať neželanú motiváciu a optimalizáciu základu dane daňovníkmi – preto je súčasťou návrhu dvojnásobná OCHRANA PROTI MOŽNÉMU ZNEUŽITIU,
d/ cieľom návrhu nie je negatívny dopad na príjmy štátu, ale naopak, cieľom je podporiť rozvoj trhu s umením BEZ NÁROKU NA VEREJNÉ FINANCIE, S POTENCIÁLOM NÁSLEDNÉHO ZVÝŠENIA PRÍJMOV ŠTÁTU.
6/ K občasným úskaliam pri komunikácii s predstaviteľmi odbornej verejnosti: 16. júla 2020 sa prvý krát stretla novozaložená pracovná skupina MK k tzv. sponzorskému zákonu. Voľne odcitované vyjadrenia, ako sme si ich poznamenali (sú uvedené v kurzíve) a naša odpoveď.
a/ „ …návrh rieši len časť problému, nie všetko…“
Toto je pokus o vykopnutie otvorených dverí: nikdy sme predsa netvrdili, že návrh vyrieši všetko, podporujeme opačný postoj. Stačilo si prečítať priložený dokument, ktorý všetci dostali ešte pred zasadaním – citujem z neho bod 22: Návrh SKKD by samozrejme nevyriešil všetky problémy kultúry, ale pre výtvarné umenie je kľúčovým a nemal by negatívne dopady na iné oblasti umenia. Jednoznačne súhlasíme s názorom, že jedno opatrenie nevyrieši všetky problémy: ako odznelo pri prezentácii koncepcie stimulov súkromných investícií do kultúry na zasadaní Rady vlády pre kultúru 2. júla 2020, výsledkom by malo byť viac ako jedno opatrenie.
b/ „…treba riešiť dôležitejšie problémy…“
Takýto argument odmietame, je neakceptovateľný. Je to univerzálny spôsob, ako zhodiť zo stola akýkoľvek návrh: VŽDY predsa existujú aj dôležitejšie problémy, VŽDY predsa existujú aj iné problémy. Návrh, aj keď rieši len časť problému, nie je automaticky proti iným návrhom: je paralelným riešením a iné návrhy nevylučuje. Je iný v tom, že na rozdiel od úvah, ktoré na zasadaní odzneli, nič neprerozdeľuje, nevytvára záväzok (štátu, samosprávy či inštitúcií poskytujúcich granty) ani na 1 cent, nevytvára žiadny záväzok vo forme kvót, percent či podielu: nezmenšuje teda priestor pre INÉ riešenia, nie je pre INÉ riešenia konkurenciou. Ani by v prípade realizácie nikoho k ničomu nenútil, žiadnu povinnosť by nikomu neurčoval. Iba by v prípade realizácie umožnil záujemcom investovať do kultúry bez toho, aby im štát hádzal polená pod nohy.
Na zasadaní odznelo niekoľko zaujímavých nápadov, ktoré by sme nemali problém podporiť. Od nápadu k pripravenému, zdôvodnenému návrhu, sformulovanému v legislatívnej podobe je však neraz dlhá cesta. A ak už na stole leží návrh SKKD na riešenie špecifického problému — jediný konkrétny návrh, ktorý bol na zasadanie predložený — nevidíme dôvod odsunúť ho preto, že možno postupne vzniknú INÉ návrhy na riešenie INÝCH problémov (dovoľte prirovnanie: viete si predstaviť, že by sa horolezci niekoľko desiatok metrov pod vrcholom vzdali a vrátili len preto, že predsa existujú ešte aj iné vrcholy, ktoré zatiaľ nezdolali?).
c/ „… návrh sa týka len malej skupiny umelcov…“
Musíme dôrazne a principiálne oponovať: ak sa dá oprávnene domnievať, že dochádza k diskriminácii (viď 40 dôvodov PREČO, bod 10), aj keby sa to týkalo len niekoľkých umelcov či dokonca jedného jediného (čo nie je tento prípad), bolo by to priveľa. Ale tvrdenie, že návrh sa týka „len malej skupiny umelcov“ je samozrejme nepodložené. Aj keď presné dáta chýbajú (k dôvodom som sa vyjadril viackrát, napr. 15.4.2020 — link https://svu.sk/wp-content/uploads/2020/04/Pavol-Kra%cc%81l%cc%8c-vyjadrenie-pre-MK-15-apr-2020.pdf a diskusii o riešení tohto problému sa nebránim), pri použití dostupných čiastkových čísiel sa dá domnievať, že sa jedná o jednu z najväčších, ak nie vôbec najväčšiu skupinu spomedzi umelcov. Približný obraz o veľkosti a potenciáli sektora výtvarného umenia pomôžu vytvoriť aj údaje zo zahraničia (viď 40 dôvodov PREČO, bod 9): vo Francúzsku dosiahlo výtvarné umenie v roku 2011 výrazne najväčší podiel v rámci celého sektora kultúry (rozdeleného na 9 špecifických oblastí), tak v celkovom obrate (19,8 mld Eur z celkových 74,6 mld Eur) ako i počte vytvorených pracovných miest (307 716 z celkových 1 228 266). Napriek tomu, že údaje nie sú z tohto roka a ani si nemôžeme robiť ambície dobehnúť Francúzsko v absolútnych číslach, čísla majú nespornú výpovednú hodnotu: citované vyjadrenie o „malej skupine“ v ich svetle rozhodne neobstojí.
Nevidíme dôvod otvárať súťaž, ktorej skupine umelcov by sa malo a ktorej naopak nemalo pomôcť: pomôcť treba všetkým. SKKD zastrešuje veľkú časť kultúry naprieč rôznymi druhmi umenia a väčšina našich priorít, prezentovaných aj v rámci krízovej pracovnej skupiny MK, sa týka CELEJ kultúry (adekvátne, jednoduché a rýchle kompenzačné opatrenia; celkové výdavky na kultúru v pomere k HDP; sfunkčnenie systému štatútu umelca; sponzorský zákon; zefektívnenie činnosti fondov; chýbajúce dáta v kultúre; …). Presadzujeme len 2 opatrenia, zamerané priamo na výtvarné umenie: umenie vo verejnom priestore (stavebný zákon, už roky pripravený) a oživenie trhu s umením, o ktorom je táto polemika. Roky sa venujeme daňovo-odvodovému zaťaženiu, ktoré sa týka všetkých, dlhodobo a systematicky podporujeme aj riešenia, ktoré sa výtvarného umenia týkajú len okrajovo (pasívny príjem), resp. vôbec (percento domácej tvorby vo vysielaní).
d/ „ … chcete znížiť umelecké dielo na úroveň hocijakého bežného produktu, na rozdiel od súčasnosti, keď sa umenie považuje za investíciu, čo spôsobí, že ľudia už umenie nebudú kupovať vôbec …“
Je to zaujímavý názor, ale v žiadnom prípade s ním nemôžeme súhlasiť. Pri všetkej úcte, predstava, že v súčasnosti platná formulácia (citujem z vyjadrenia MF: „V čase obstarania sa umelecké dielo považuje za majetok vylúčený z odpisovania podľa § 23 zákona“) dodáva umeleckým dielam mimoriadnu hodnotu či lesk a dvíha ich nad úroveň tých iných „bežných“ produktov nám pripadá absurdná, rovnako ako obava, že by umelecké diela svoj lesk a hodnotu stratili len preto, že by takáto formulácia prestala existovať… Rovnako nevidíme žiadny rozumný dôvod pre obavy, že legislatívne sformulované znenie nášho návrhu (viď 40 dôvodov PREČO, bod 4) umelecké dielo znehodnotí či zníži na úroveň bežných produktov.
Ľudia, ktorí zvažujú možnosť investovania do umeleckého diela, sa takýmito teoretickými úvahami, odtrhnutými od reálneho života (či nejaký zákon hodnotu umeleckého diela „znižuje“ alebo „neznižuje“) vôbec nezaoberajú. Oni sa rozhodujú medzi 2 možnosťami (orientačný zjednodušený prepočet neberie do úvahy odvody ani špecifické možnosti úľav na daňovníka a pod.):
- možnosť: Ak sa rozhodnú (napr. pri zariaďovaní kaviarne) pre kúpu umeleckých diel spolu v hodnote 1 000 Eur, musia si na to našetriť viac, cca 1 200 Eur: za diela síce zaplatia len 1 000, ale v zmysle platných daňových zákonov sa predpokladá, že tých 1 000 Eur majú stále v peňaženke (výdavky na nákup umeleckých diel sa nepovažujú za oprávnený výdavok), takže musia uhradiť ešte daň cca 200 Eur zo sumy 1 000 Eur, hoci ju už nemajú.
- možnosť: Čo znamená nedať si výdavok do nákladov vie zrejme každý, kto podáva daňové priznanie (ak si to nevie presne spočítať, vie aspoň to, že dať si výdavok do nákladov je pre neho výhodné) a určite mu to pripomenie aj každý účtovník: ak sa preto rozhodne (v tom istom prípade — pri zariaďovaní kaviarne) pre kúpu reprodukcií napr. v hypermarkete (v niektorých je široká ponuka pomerne slušných fotografií a reprodukcií umeleckých diel, v iných je ponuka rozšírená aj o bohatý výber gýčov) v hodnote spolu 1 000 Eur, v konečnom dôsledku zaplatí len cca 800 Eur: keďže takýto výdavok si do nákladov započítať môže, o 200 Eur si vďaka tomuto nákupu zníži výšku dane, ktorú musí uhradiť. Konečná suma (po zvážení, či za nákup v hodnote 1 000 Eur minúť len 800 Eur alebo radšej až 1 200 Eur?) vo väčšine prípadov rozhodne úplne jednoznačne – v súlade s platnými pravidlami umelecké dielo v tomto nerovnom boji nemá šancu.
Hodnotu umeleckého diela nezvýšime tým, ak sa na jednej strane budeme tváriť, že umelecké dielo je niečím výnimočným, ale na druhej strane ho vylúčime zo štandardných obchodných vzťahov a pre ľudí sťažíme dostupnosť umeleckých diel hádzaním polien pod ich nohy.