Defi­ní­cia „PROFESIONÁLNEHO UMELCA“

Pavol Kráľ

…………………………………………………………………….

Dis­ku­sia o návrhu pre­bie­ha na Slo­ven­sku  rám­ci SKKD a SVÚ.

Návrh (v anglic­kej a špa­niel­skej ver­zii)

bol pre­zen­to­va­ný spo­lu s výzvou na šir­šiu dis­ku­siu

aj v rám­ci medzi­ná­rod­ných orga­ni­zá­cii umel­cov

IAA Euro­pe, IAA/AIAP, ECA, IFCCD a ECCD.

          

 

A/ Pre­čo sa vôbec tou­to otáz­kou zaobe­rať:

 

Ume­lec je veľ­mi čas­to posu­dzo­va­ný — napriek zásad­ným roz­die­lom v cha­rak­te­re prá­ce — rov­na­ko ako pod­ni­ka­teľ: cie­ľom pod­ni­ka­nia je dosa­ho­vať zisk, ale kul­túr­ne a ume­lec­ké akti­vi­ty môžu mať iný cha­rak­ter.

 

Nie­koľ­ko citá­tov z Doho­vo­ru UNESCO z r. 2005 (rati­fi­ko­va­la ho väč­ši­na štá­tov sve­ta vrá­ta­ne Slo­ven­ska):

 

CIELE A HLAVNÉ ZÁSADY / Cie­ľom toh­to doho­vo­ru je:

- uznať oso­bit­ný cha­rak­ter kul­túr­nych akti­vít, tova­rov a slu­žieb ako nosi­te­ľov iden­tít, hod­nôt a význa­mov. (I./ Člá­nok 1/g)

 

VYMEDZENIE POJMOV / Kul­túr­ne akti­vi­ty, tova­ry a služ­by:

Kul­túr­ne akti­vi­ty, tova­ry a služ­by sú akti­vi­ty, tova­ry a služ­by, kto­ré pri posu­dzo­va­ní z hľa­dis­ka kva­li­ty, pou­ži­tia ale­bo úče­lu ste­les­ňu­jú ale­bo odo­vzdá­va­jú kul­túr­ne pre­ja­vy nezá­vis­le od obchod­nej hod­no­ty, kto­rú môžu mať. Kul­túr­ne akti­vi­ty môžu mať účel samy ose­be ale­bo môžu pris­pie­vať na pro­duk­ciu kul­túr­nych tova­rov a slu­žieb. (III./ Člá­nok 4 / 4)

Netvr­dí­me, že umel­ci sú lep­ší. V súla­de s Doho­vo­rom UNESCO a medzi­ná­rod­ným záväz­kom SR však kon­šta­tu­je­me, že sú iní.

A ak sú iní, malo by to byť pri­me­ra­ne zohľad­ne­né v prí­sluš­ných práv­nych pred­pi­soch.

 

Na zákla­de našich dlho­do­bých skú­se­nos­tí vie­me, že:

- ak nevie­me jed­no­znač­ne defi­no­vať, kto je “pro­fe­si­onál­ny ume­lec”,

- potom je veľ­mi ťaž­ké až sko­ro nemož­né roko­vať o úpra­vách v daniach, odvo­doch na sociál­ne pois­te­nie či iných for­mách odô­vod­ne­ných špe­ci­fic­kých opat­re­ní pre umel­cov.

 

Pre­to je táto otáz­ka klú­čo­vá pri naštar­to­va­ní pro­ce­su zlep­šo­va­nia práv­ne­ho a sociál­ne­ho posta­ve­nia umel­cov v súla­de     s prog­ra­mo­vým vyhlá­se­ním Vlá­dy SR a Doho­vo­rom UNESCO.

 

B/ Šesť čas­to opa­ko­va­ných odpo­ve­dí na otáz­ku

     „Kto je ume­lec?“

 

1/ Kaž­dý má pri­ro­dze­né prá­vo tvo­riť, tak­že kaž­dý je poten­ciál­ny ume­lec

 

2/ Ume­lec  defi­no­va­ný na zákla­de Odpo­rú­ča­nia  UNESCO z roku 1980

 

3/ Pro­fe­si­oná­ly ume­lec defi­no­va­ný na zákla­de odbor­né­ho vzde­la­nia

4/ Pro­fe­si­oná­ly ume­lec defi­no­va­ný na zákla­de príj­mu z ume­lec­kej čin­nos­ti

 

5/ Pro­fe­si­oná­ly ume­lec defi­no­va­ný na zákla­de zozna­mu pro­fe­sií

 

6/ Pro­fe­si­oná­ly ume­lec defi­no­va­ný na zákla­de kom­bi­ná­cie dvoch kri­té­rii: odbor­né­ho vzde­la­nia ale­bo pre­uká­za­teľ­ných výsled­kov ume­lec­kej čin­nos­ti

 

C/Výhody a nevý­ho­dy 1. alter­na­tí­vy:  

“Kaž­dý má pri­ro­dze­né prá­vo tvo­riť, tak­že kaž­dý je poten­ciál­ny ume­lec.”

 

Táto odpo­veď je veľ­mi jed­no­du­chá, ale zby­toč­ná v reál­nom živo­te:

 

-       Táto defi­ní­cia neumož­ňu­je jed­no­znač­né roz­lí­še­nie umel­ca od ostat­ných pra­cu­jú­cich z pohľa­du daňo­vé­ho úrad­ní­ka, pra­cov­ní­ka sociál­nej pois­ťov­ne či inej štát­nej inšti­tú­cie

 

-        Tak­že je prob­lém defi­no­vať, koho by sa prí­pad­né špe­ciál­ne opat­re­nia týka­li

C/ Výho­dy a nevý­ho­dy 2. alter­na­tí­vy:

„Odpo­rú­ča­nie UNESCO” z roku 1980: “Artist“ is taken to mean any per­son who cre­a­tes or gives cre­a­ti­ve expres­si­on to, or re-cre­a­tes works of art, who con­si­ders his artis­tic cre­a­ti­on to be an essen­tial part of his life, who con­tri­bu­tes in this way to the deve­lop­ment of art and cul­tu­re and who is or asks to be recog­ni­zed as an artist, whet­her or not he is bound by any rela­ti­ons of emplo­y­ment or asso­cia­ti­on.

- vše­obec­ná filo­zo­fic­ká defi­ní­cia UNESCO je správ­na, je vhod­ná ako štar­to­va­cí bod

- v pra­xi však nie je pou­ži­teľ­ná, pre­to­že neumož­ňu­je jed­no­znač­né roz­lí­še­nie umel­ca od ostat­ných pra­cu­jú­cich z pohľa­du daňo­vé­ho úrad­ní­ka, pra­cov­ní­ka sociál­nej pois­ťov­ne či inej štát­nej inšti­tú­cie,

- pre­to nie sme schop­ní pokra­čo­vať vo vyjed­ná­va­ní so zod­po­ved­ný­mi pred­sta­vi­teľ­mi štá­tu bez zade­fi­no­va­nia jas­ných pra­vi­diel, kto­ré sú pou­ži­teľ­né v pra­xi

Na roz­diel od defi­ní­cie UNESCO našou cie­ľo­vou sku­pi­nou sú:

 

- 1/ umel­ci, kto­rí sa ume­niu venu­jú dlho­do­bo a pro­fe­si­onál­ne a je to pre nich viac ako len zába­va či koní­ček (nepot­re­bu­je­me špe­ciál­ne legis­la­tív­ne úpra­vy na rie­še­nie práv­ne­ho posta­ve­nia tých, kto­rí si napr. pre vlast­nú radosť spie­va­jú pri spr­cho­va­ní sa…)

 

- 2/ umel­ci, kto­rých ume­lec­ká čin­nosť sa podie­ľa na ich príj­me, má vplyv na ich dane a sociál­ne zabez­pe­če­nie

 

Pre­to je vhod­nej­šie pou­ží­vať na roz­diel od defi­ní­cie UNESCO pojem „pro­fe­si­onál­ny ume­lec“

 

C/ Výho­dy a nevý­ho­dy 3. alter­na­tí­vy:

“Pro­fe­si­oná­ly ume­lec je iba oso­ba, kto­rá absol­vo­va­la štú­dium na  ume­lec­kej aka­dé­mii”

 

Výho­da: jed­no­du­chosť: roz­lí­še­nie na zákla­de vzde­la­nia je ľah­ko pre­uká­za­teľ­né, delia­ca čia­ra je jas­ná, taká­to defi­ní­cia nevy­ža­du­je žiad­ny kom­pli­ko­va­ný sys­tem na pou­ži­tie v pra­xi

 

Nevý­ho­da: návrh je prí­liš radi­kál­ny: v ume­ní vždy exis­to­va­li výnim­ky, vždy exis­to­va­li umel­ci, kto­rí napriek absen­cii odbor­né­ho vzde­la­nia dosa­ho­va­li špič­ko­vé výsled­ky, igno­ro­vať ten­to fakt je pre­to neu­dr­ža­teľ­né

 

 

C/ Výho­dy a nevý­ho­dy 4. alter­na­tí­vy:

“Pro­fe­si­oná­ly ume­lec je iba oso­ba s príj­mom z ume­lec­kej čin­nos­ti”

 

Výho­da: jed­no­du­chosť: roz­lí­še­nie na zákla­de vzde­la­nia je ľah­ko pre­uká­za­teľ­né, delia­ca čia­ra je jas­ná, taká­to defi­ní­cia nevy­ža­du­je žiad­ny kom­pli­ko­va­ný sys­tem na pou­ži­tie v pra­xi

Nevý­ho­dy: roz­lí­še­nie umel­cov a „neumel­cov“ len na zákla­de príj­mu by moh­lo byť kon­ta­pro­duk­tív­ne:

- moh­lo by dis­kva­li­fi­ko­vať nema­lú časť umel­cov (i reno­mo­va­ných, vše­obec­ne uzná­va­ných), kto­rí sú núte­ní živiť sa z veľ­kej čas­ti v oblas­tiach mimo sfé­ry ume­nia,

- vyra­di­lo by to mla­dých umel­cov, kto­rí len začí­na­jú a ešte pre­uká­za­teľ­ný prí­jem nema­jú (čiže vyra­di­lo by ich to prá­ve vte­dy, keď by prí­pad­nú ochra­nu zo stra­ny sys­té­mu potre­bo­va­li naj­viac)

- také­to roz­lí­še­nie nebe­rie do úva­hy ume­lec­kú hod­no­tu tvor­by, moh­lo by umož­niť zne­uží­va­nie zo stra­ny tých, kto­rí by do kate­gó­rie ume­nia pat­riť zrej­me nema­li (napr. „hrdinovia“reality show: Sú umel­ca­mi? Sú her­ca­mi? Zrej­me nie: ich výko­ny sa čas­to pohy­bu­jú za hra­ni­cou vku­su, aj keď nie­ke­dy zaro­bia viac ako sku­toč­ní her­ci)

C/ Výho­dy a nevý­ho­dy 5. alter­na­tí­vy:

Pro­fe­si­oná­ly ume­lec defi­no­va­ný na zákla­de zozna­mu pro­fe­sií”

 

Výho­da: ak by to v pra­xi fun­go­va­lo, bolo by to pomer­ne jed­no­du­ché

Nevý­ho­dy: hlav­ný prob­lém je pre­uká­za­teľ­nosť — ako pre­uká­že­te, že ste napr. úprav­ca dia­ló­gov? Odbor­ný cer­ti­fi­kát či dip­lom na nie­kto­ré z ume­lec­kých pro­fe­sii neexis­tu­je, nie je to uve­de­né ani na OP, náz­vom „výtvar­ník“ sa dnes ozna­ču­je a môže ozna­čiť bež­ne sko­ro hocik­to (aj keď len prá­ve vyšiel z papier­nic­tva so svo­jí­mi prvý­mi far­bič­ka­mi, štet­com a zopár hár­ka­mi papie­ra)…

- z toho vyplý­va, že zara­de­nie do kate­gó­rie ume­lec by zále­ža­lo v pod­sta­te len na vlast­nom roz­hod­nu­tí, dôsled­kom by bolo, že — rov­na­ko ako pred­chá­dza­jú­ci variant – by nema­lo žiad­nu výpo­ved­nú hod­no­tu vo vzťa­hu k pre­uká­za­teľ­ným ume­lec­kým výsled­kom

- dôsled­kom nepre­uká­za­teľ­nos­ti, resp.  prob­le­ma­tic­kej pre­uká­za­teľ­nos­ti náro­ku by teda auto­ma­tic­ky moh­lo byť zne­uží­va­nie, pokiaľ by zara­de­nie do kate­gó­rie ume­lec pri­ná­ša­lo akú­koľ­vek výho­du

C/ Výho­dy a nevý­ho­dy 6. alter­na­tí­vy:

“ Defi­no­va­nie umel­ca na zákla­de kom­bi­ná­cie dvoch kri­té­rii: odbor­né­ho vzde­la­nia ale­bo pre­uká­za­teľ­ných výsled­kov ume­lec­kej čin­nos­ti“

 

Výho­dy:

- jedi­né rie­še­nie z vyš­šie uve­de­ných, kto­ré by poskyt­lo garan­ciu odbor­nej pri­pra­ve­nos­ti (aj keď nie garan­cie na kon­krét­ny výsle­dok – ten v ume­ní nemô­že garan­to­vať nikto)

- jedi­né rie­še­nie z vyš­šie uve­de­ných, kto­ré by poskyt­lo dlho­do­bej­šie plat­né výsled­ky a záro­veň umož­ni­lo defi­no­vať počet umel­cov, kto­rých sa kon­krét­ny prob­lém týka, čo by umož­ni­lo raci­onál­nej­šie a adres­nej­šie rie­še­nia zo stra­ny štá­tu

- toto rie­še­nie posky­tu­je šan­cu zní­žiť rizi­ko plýt­va­nia verej­ný­mi pros­tried­ka­mi na pod­po­ru nekva­lit­né­ho ume­nia, resp. umož­ňu­je  pou­ži­tie verej­ných pros­tried­kov (kto­ré vždy budú limi­to­va­né) na pod­po­ru pre­dov­šet­kým tých, kto­rí pre­uká­za­li odbor­nú pri­pra­ve­nosť ale­bo sa pre­sa­di­li výsled­ka­mi svo­jej ume­lec­kej čin­nos­ti

 

Prí­pad­né doda­toč­né výho­dy pre spo­loč­nosť (nie sú pod­mien­kou):

- pre neod­bor­ní­kov mož­nosť ove­re­nia v akom­si “regis­tri umel­cov“, kto­rý by mohol byť záru­kou pro­fe­si­onál­nej odbor­nos­ti

 

- regis­ter by mohol posky­to­vať infor­má­cie dostup­né na webe (pre teore­ti­kov, výkon­ných umel­cov, novi­ná­rov, orga­ni­zá­to­rov kul­túr­nych podu­ja­tí či šir­šiu verej­nosť), kto­ré kom­plex­ne nie sú momen­tál­ne dostup­né nikde

 

 

Nevý­ho­da: potre­ba sta­no­viť kri­té­ria a posu­dzo­vať ich plne­nie

 

 

C/ Výho­dy a nevý­ho­dy šies­tich alter­na­tív – sumár:

 

Z uve­de­né­ho vyplý­va,

že defi­no­va­nie umel­ca

na zákla­de kom­bi­ná­cie 2 kri­té­rii -

 

1/ odbor­né­ho vzde­la­nia

ale­bo

2/ pre­uká­za­teľ­ných výsled­kov ume­lec­kej čin­nos­ti

je naj­lep­šie rie­še­nie

 

 

D/ Návrh uplat­ne­nia v pra­xi

 

Ume­lec by bol zara­de­ný do regis­tra “pro­fe­si­onál­nych umel­cov” po spl­ne­ní jed­nej z dvoch pod­mie­nok:

 

1/ po absol­vo­va­ní vzde­la­nia na vyso­kej ško­le ume­lec­ké­ho zame­ra­nia  auto­ma­tic­ky (mini­mál­ne s titu­lom baka­lár?)

ale­bo

2/ ume­lec bez prí­sluš­né­ho vzde­la­nia by bol zara­de­ný do regis­tra po pre­uká­za­ní člen­stva vo vše­obec­ne uzná­va­nej aso­ciá­cii umel­cov, pôso­bia­cej v oblas­ti umel­co­vej špe­cia­li­zá­cie (výtvar­né ume­nie, hud­ba, lite­ra­tú­ra, atď) – táto  aso­ciá­cia by bola pre štát garan­ci­ou pro­fe­si­onál­nej pri­pra­ve­nos­ti svo­jich čle­nov

E/ Člen­stvo v kto­rých ume­lec­kých aso­ciá­ciach by bolo akcep­to­va­né ako spl­ne­nie pod­mien­ky na zara­de­nie do regis­tra pro­fe­si­onál­nych umel­cov

 

-       Mali by to byť repre­zen­ta­tív­ne aso­ciá­cie pre danú oblasť ume­nia:

a/ dosta­toč­ne veľ­ké v pome­re k počtu umel­cov v danej kra­ji­ne (v kra­ji­ne ako Slo­ven­sko mini­mum napr. 100 čle­nov)

b/ v sta­no­vách by mali mať uve­de­né, že člen­mi môžu byť iba pro­fe­si­onál­ni umel­ci (výtvar­ní­ci, hudob­ní­ci, atď)

-       V záuj­me trans­pa­ren­tnos­ti a objek­tív­nos­ti bolo by správ­ne poskyt­núť prá­vo byť v tej­to otáz­ke garan­tom viac ako 1 ume­lec­kej aso­ciá­cii v kaž­dej oblas­ti ume­nia, pokiaľ o to budú mať umel­ci záu­jem

 

F/ Pro­ces pri­jí­ma­nia za čle­na do takých­to aso­ciá­cii

 

a/ Kri­té­ria na pri­ja­tie za čle­na by mali byť jas­né a verej­ne dostup­né

b/ Návrh pod­mie­nok, kto­ré by mali byť zohľa­dňo­va­né pri posu­dzo­va­ní žia­dos­tí o pri­ja­tie za čle­na:

 

-        1/ pre­uká­za­teľ­né obdo­bie ume­lec­kých akti­vít žia­da­te­ľa, porov­na­teľ­né s obvyk­lou dĺž­kou ume­lec­ké­ho vzde­la­nia v danej kra­ji­ne ( 5 – 6 rokov?)

-        2/ zve­rej­ne­nie tvor­by žia­da­te­ľa (výsta­vy, kon­cer­ty, diva­del­né pred­sta­ve­nia, …)

-        3/ ume­lec­ká úro­veň tvor­by — aso­ciá­cie by mali pri posu­dzo­va­ní brať do úva­hy roz­hod­nu­tia iných porôt či inšti­tú­cii o ume­lec­kej tvor­be žia­da­te­ľa,  napr. ude­le­né ceny, akcep­to­va­nie poro­tou k účas­ti na význam­nej národ­nej ale­bo medzi­ná­rod­nej výsta­ve (kon­cer­te, …), vyučo­va­nie ume­lec­kých pred­me­tov na ume­lec­kých vyso­kých ško­lách, pôso­be­nie ako člen medzi­ná­rod­ne uzná­va­né­ho ume­lec­ké­ho súbo­ru atď.

 

G/ Pre­hľad sta­vu v kra­ji­nách Euró­py:

(zdroj: Whi­te Book, La Mais­son des Artis­tes, 2009)

 

- vo väč­ši­ne európ­skych kra­jín sa uplat­ňu­je pri uzna­ní za „umel­ca“ prá­ve ten­to prin­cíp – kom­bi­ná­cia odbor­né­ho vzde­la­nia a posú­de­nia kole­ga­mi (Rakús­ko, Cyp­rus, Dán­sko, Špa­niel­sko, Gréc­ko, Maďar­sko, Írsko, Lotyš­sko, Lit­va, Rumun­sko),

 

- menej čas­to len na zákla­de posú­de­nia kole­ga­mi (Estón­sko, Fín­sko, Por­tu­gal­sko, Veľ­ká Bri­tá­nia, Švéd­sko),

 

- len v troch prí­pa­doch na zákla­de kom­bi­ná­cie posú­de­nia kole­ga­mi a admi­ni­stra­tív­ne­ho roz­hod­nu­tia (Nemec­ko, Fran­cúz­sko, Luxem­bur­sko)

 

- v dvoch len na zákla­de admi­ni­stra­tív­ne­ho roz­hod­nu­tia (Bel­gic­ko a Holand­sko)

 

 

H/ Prí­klad spo­za oce­ánu:

 

I kanad­ský šta­tút umel­ca berie do úva­hy, citu­jem:

 

… „či ho iní umel­ci uzná­va­jú za umel­ca“

(18/b/ii, stra­na 10).

 

Na záver k tomu­to návrhu

Ten­to návrh by v prí­pa­de rea­li­zá­cie niko­mu neza­ka­zo­val tvo­riť: umel­ci, pre kto­rých je tvor­ba len prí­le­ži­tost­ným koníč­kom, by moh­li robiť naďa­lej v pod­sta­te to, čo dote­raz, za pod­mie­nok, kto­ré pla­ti­li a ešte pla­tia úpl­ne pre všet­kých. Čiže dá sa pove­dať, že ich situ­ácia – aj keby sa nedos­ta­li do regis­tra pro­fe­si­onál­nych umel­cov, by sa nez­hor­ši­la. Je skôr ochra­nou pro­ti nekva­li­te typu rea­li­ty show.

Tým, kto­rí sa ume­niu venu­jú dlho­do­bo a pro­fe­si­onál­ne a je to pre nich viac ako len zába­va či koní­ček, by však rea­li­zá­cia návrhu pri­nies­la šan­cu na postup­né zlep­šo­va­nie pod­mie­nok, mož­nosť na uplat­ne­nie reál­nych opat­re­ní s cie­ľom zlep­šiť práv­ne a sociál­ne posta­ve­nie umel­cov na Slo­ven­sku tak, aby sa pri­blí­ži­li k pod­mien­kam umel­cov v porov­na­teľ­ných kra­ji­nách.

Nie­kto­ré z dote­raj­ších výsled­kov pre­bie­ha­jú­cej dis­ku­sie:

- Uzne­se­nie Ple­nár­ne­ho zasa­da­nia IAA Euro­pe, Istan­bul, Turec­ko, 13. októ­ber 2012:

Dele­ga­tes of GA app­re­cia­te and sup­port long term effort of Slo­vak NC on the field of social and legal rights of artists, sta­tu­tes of artists and defi­ni­ti­on of artists as the step to impro­ve­ment of situ­ati­on of artists. (Dele­gá­ti Ple­nár­ne­ho zasa­da­nia IAA Euro­pe oce­ňu­jú a pod­po­ru­jú dlho­do­bé úsi­lie SVÚ v oblas­ti sociál­ne­ho a práv­ne­ho posta­ve­nia umel­cov, šta­tú­tu umel­cov a defi­ní­cie umel­cov ako krok zlep­še­niu posta­ve­nia umel­cov.)

- Uzne­se­nie Exe­cu­ti­ve Com­mit­te IAA/AIAP, Anto­fa­gas­ta, Chi­le, 20. novem­ber 2012:

Pavol Kral has made an inves­ti­ga­ti­on on the many dif­fe­rent defi­ni­ti­ons of the term ”pro­fes­si­onal artist”. The dif­fe­rent pro­po­sals were dis­cus­sed. A cle­ar defi­ni­ti­on is impor­tant in nego­tia­ti­ons with govern­ments and also for the pro­mo­ti­on of the IAA card. Pavol Kral was asked to con­ti­nue his work on this. (Pavol Kráľ pre­skú­mal mno­ho roz­lič­ných defi­ní­cii ter­mí­nu „pro­fe­si­onál­ny ume­lec“. Roz­lič­né návrhy boli pre­d­is­ku­to­va­né. Jed­no­znač­ná defi­ní­cia je dôle­ži­tá pri vyjed­ná­va­niach s vlá­da­mi ako i pri pod­po­re uplat­ňo­va­nia pre­uka­zov IAA. Pavol Kráľ bol vyzva­ný, aby vo svo­jej prá­ci pokra­čo­val.)

- Na zákla­de roz­hod­nu­tia GA IAA Euro­pe v Istan­bu­le a EC IAA/AIAP v Anto­fa­gas­te bola vytvo­re­ná  medzi­ná­rod­ná pra­cov­ná sku­pi­na (Slo­ven­sko, Nemec­ko, Por­to­ri­ko) s cie­ľom pre­skú­mať mož­nos­ti na pri­ja­tie návrhu ako rám­co­vé­ho rie­še­nia pre šir­šie medzi­ná­rod­né využi­tie.