Právne a sociálne postavenie výtvarných umelcov na Slovensku
Nie sme spokojní – rovnako ako väčšina z Vás – so situáciou umelcov v našej krajine. Dá sa povedať, že – z pohľadu sociálneho a právneho postavenia umelcov — reálna situácia umelcov je v podstate horšia ako pre 20 rokmi. Niekoľko príkladov:
Daňový systém
V súčasnosti nemáme na Slovensku špecifický daňový system pre umelcov. Pred rokmi sme mali napríklad špeciálnu daňovú sadzbu pre umelcov s veľmi malým príjmom: daňová sadzba pre nich bola 5 (či dokonca 3?) %.
Teraz máme rovnú daň 19 % pre každého a umelci dokonca musia platiť o 2 % viac (poplatok pre OOA). Tento poplatok sa síce nenazýva daň, ale umelci sú jedinou skupinou na Slovensku, ktorá má povinnosť platiť ho, a tieto 2 % sú v skutočnosti viac ako 2%, ak ich porovnáme s daňou. Daň sa všeobecne platí z príjmu zníženého o odpočítateľné položky, umelci však platia 2% poplatok z hrubého príjmu bez možnosti uplatniť odpočítateľné položky. Takže umelci v skutočnosti musia platiť – v závislosti na konkrétnej situácii – viac ako ostatní občania: daň spolu s uvedeným poplatkom môže tvoriť 21%, ale niekedy aj 24 či 29% ich čistého príjmu.
Príklad na ilustráciu: ak by sochár dostal za sochu honorár 100 000 a na jej realizáciu – odliatie do bronzu atď. — minul 80 000, jeho zdaniteľný príjem by bol po uplatnení reálnych výdavkov 20 000. Vznikla by mu povinnosť zaplatiť daň z príjmu vo výške 3 800 (= 19% z 20 000) a zároveň povinnosť zaplatiť poplatok pre OOA vo výške 2 000 (= 2% zo 100 000), spolu 5 800 z 20 000, čo sa rovná 29% z reálneho príjmu!
Neexistujú žiadne daňové úľavy na podporu tvorby. Nákup umeleckých diel nie je možné uplatniť na zníženie daňového základu. To je z pohľadu umelcov diskriminácia.
Umelci sú u nás – napriek odlišnostiam v charaktere ich činnosti – posudzovaní z hľadiska daní i sociálneho zabezpečenia v podstate rovnako ako podnikatelia, ktorí produkujú tovar na predaj. Pritom však ich produkt – umelecké dielo – nie je, na rozdiel od kúpy iných produktov, posudzované ako položka, ktorú môže podnikateľ použiť na zníženie daňového základu. Toto diskriminačné opatrenie jednoznačne umelecké diela znevýhodňuje, odraďuje potenciálnych zákazníkov, brzdí trh s umením a zmenšuje šance umelcov uživiť sa svojou tvorbou.
Sociálne zabezpečenie
Systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike neobsahuje osobitný podsystém sociálneho zabezpečenia pre umelcov.
Umelci majú iba jednu výhodu: ak im to finančná situácia neumožňuje, nemusia platiť poplatky na sociálne poistenie. Zároveň to však znamená, že v takom prípade strácajú nárok čerpať výhody plynúce zo systému sociálneho zabezpečenia, čo môže vážne ovplyvniť ich postavenie predovšetkým v dôchodku.
Podpora umenia vo verejných budovách
Pred rokmi platil zákon, že pri verejných stavbách sa 2% z celkových nákladov na stavbu museli použiť na výtvarné diela. Podobný system je v súčasnosti realitou v mnohých krajinách (Nórsko – 3%, Island – 1%, atď). U nás však v súčasnosti už nič také neexistuje.
Celková podpora umenia a kultúry
Podiel výdavkov štátu na podporu umenia a kultúry z roka na rok klesá: pred 15 rokmi boli na úrovni cca 0,9% HDP, pred 5 rokmi 0,6% HDP a pred rokom už len 0,5% HDP.
Na druhej strane, je tu aj pozitívny príklad: grantový system Ministerstva kultúry na podporu umeleckých projektov. Niečo take pred 20 rokmi neexistovalo. Niektoré problémy s ním spojené sú však už roky predmetom diskusií medzi umelcami: výška celkového rozpočtu na podporu projektov (súvisí to s klesajúcim podielom celkovej podpory umenia a kultúry – viď vyššie) a každoročné problémy s podporou projektov v prvej polovici roku.
Dá sa povedať, že obzvlášť v posledných dvoch rokoch sme sa pokúsili začať dialóg s predstaviteľmi vlády o situácii umelcov na Slovensku, a to spolu so zástupcami hercov, hudobníkov, spisovateľov, novinárov, filmárov atď. Reprezentatívne stretnutie sa konalo v decembri 2008 na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR pod vedením štátnej tajomníčky JUDr.E.Kršíkovej, za účasti ďaľších predstaviteľov MPSVaR, štátneho tajomníka Ministerstva kultúry I.Sečíka, generálneho riaditeľa sekcie umenia Ministerstva kultúry P.Kováča, poslanca Národnej rady SR D.Jarjabka a zástupcov umelcov. Dostali sme prísľub, že na rokovaniach by sa mal v budúcnosti zúčastniť aj predstaviteľ Ministerstva financií SR.
Vidíme preto šancu urobiť niečo pre zlepšenie celkovej situácie umelcov na Slovensku – v tomto zmysle bola účastníkmi stretnutia vyjadrená prinajmenšom dobrá vôla.
Dôvody na zlepšenie postavenia výtvarných umelcov
Ak sme presvedčení, že by sa malo niečo urobiť pre zlepšenie postavenia výtvarných umelcov (resp. umelcov vôbec), dôležité je povedať nielen ČO chceme, ale tiež PREČO.
Pravdepodobne môžu existovať mnohé odpovede, rád by som však ponúkol aspoň tri, ktoré sú podľa môjho názoru zrejme najdôležitejšie.
- Kultúra – rovnako ako vzdelanie a zdravie – nemôže byť hodnotená iba z hľadiska finančného efektu:
Spoločnosť bez kultúry, či vzdelania alebo zdravia by bola spoločnosťou bez budúcnosti, dokonca ja keby to bola veľmi bohatá spoločnosť.
- Umenie a kultúra by mali byť podporované štátom, pretože o otázkach umenia a kultúry nemôže rozhodovať iba trh:
Trh sa veľmi často mýli, obzvlášť v otázkach súčasného umenia. “Trh” svojho času nerozpoznal, že Rembrand je génius, “trh” ignoroval Vincenta van Gogha počas celého jeho života, “trh” zo začiatku nechcel ani Eiffelovu vežu: obyvateľom Paríža sa nepáčila, iba neskôr si na ňu zvykli a dnes je priam nemožné predstaviť si Paríž bez jeho symbolu.
Veľmi podstatná časť kultúrneho dedičstva ľudstva by nikdy nevznikla bez podpory štátu: pyramídy v Egypte, socha Dávida vo Florencii či fresky v Sixtínskej kaplnke od Michelangela, ak máme vymenovať aspoň zopár z nich.
- Nakoniec, ale nie najmenej: podpora umenia a kultúry nie je plýtvaním, ale dobrou investíciou.
Umenie a kultúra naozaj nie sú iba otázkou zábavy či luxusu. Sú veľmi dôležité aj z pohľadu ekonomiky: v rozpore s dosť rozšíreným názorom ich príspevok pre celkový rozvoj štátu zďaleka nie je marginálny.
Na ilustráciu uvádzam niekoľko čísiel zo štúdie The Economy of Culture in Europe (a study prepared for the European Commission a Directorate-General for Education and Culture in October 2006):
- Celkový obrat kultúrneho a tvorivého sektora bol v Európe v roku 2003 vyšší ako 654 miliárd EUR; toto číslo nám povie oveľa viac, ak si ho porovnáme s obratom v automobilovom priemysle či v odvetví informačných technológií:
- obrat automobilového priemyslu bol v roku 2001 iba 271 miliárd €
- obrat v odvetví informačných technológií bol v roku 2003 iba 541 miliárd EUR
- Podiel tohoto sektora na HDP v rámci EU bol v roku 2003 2,6 %.
Toto číslo je tiež oveľa zaujímavejšie, ak porovnáme podiel tvorivého sektora s podielom niektorých priemyselných odvetvií na HDP v rámci EU:
- podiel textilného priemyslu bol iba 0,5%,
- podiel potravinárskeho a tabakového priemyslu spolu s výrobou nápojov dosiahol 1,9%,
- aktivity v rámci realitného trhu dosiahli 2,1%
- chemický a gumárenský priemysel spolu s produkciou plastických hmôt dosiahli podiel 2,3% — tiež menej, ako tvorivý sektor!
- V rokoch 1999–2003 bol celkový rast pridanej hodnoty tvorivého sektora 19,7%, čo bolo o 12,3% viac ako celkový rast ekonomiky.
- V roku 2004 pracovalo v tvorivom sektore 5,8 milióna ľudí. Zatiaľ čo celková zamestnanosť v EU v rokoch 2002–2004 poklesla, zamestnanosť v tvorivom sektore vzrástla (+1.85%).
- 46,8 % pracovníkov v tvorivom sektore malo prinajmenšom univerzitný stupeň vzdelania (v porovnaní s 25,7 % zo všetkých zamestnancov v rámci EU).
Preto si myslím, že môžeme súhlasiť s jedným zo záverov tejto štúdie: “Kultúrny a tvorivý sektor je rastúci sektor, ktorý sa rozvíja rýchlejším krokom ako zvyšok ekonomiky.” Snáď si dokonca môžeme položiť (trochu provokatívnu?) otázku: kto koho podporuje, kto koho sponzoruje – štát kultúru alebo kultúra štát? Ak porovnáme podiel kultúry a tvorivého sektora na HDP v rámci EU (2,6%) so štátnou podporou umenia a kultúry v európskych krajinách (na Slovensku v súčasnosti menej ako 0,5% HDP) – tak to skutočne vyzerá tak, že štát viac prostriedkov z kultúry dostáva ako kultúre dáva …
Takže možno konštatovať, že kultúrny a tvorivý sektor sú ako celok v dobrej kondícii, ale najdôležitejšia časť z neho – umelci, bez ktorých tento sektor nemôže existovať – v dobrej “kondícii” rozhodne nie sú. Umelci v európskych krajinách sú všeobecne v horšom postavení ako pracovníci v iných profesiách, ak porovnáme skupiny s rovnakým stupňom vzdelania, dĺžkou pracovnej aktivity a pod. (pozri: The Status of Artists in Europe, a study requested by the European Parliament’s committee on Culture and Education, completed in November 2006, author European Institute for Comparative Cultural Research, Bonn, and others.)
Preto sme presvedčení, že je treba niečo konečne urobiť pre zlepšenie postavenia umelcov. Dúfame, že organizátori Konferencie o právnom a sociálnom postavení umelcov (Paríž, December 2008) s podporou delegátov z krajín EU budú schopní vypracovať odporúčania. Pretože žiadne odporúčania by boli tie najhoršie odporúčania. Bola by to šanca pre vlády a parlamenty v našich krajinách zareagovať: “Zrejme neviete, čo chcete, tak prosím vás príďte (o 10 dní? o 10 mesiacov?? o 10 rokov???) neskôr, keď to naozaj zistíte.”
Medzi krajinami EU sú mnohé rozdiely, ale hlavné problémy umelcov sú veľmi podobné. Snáď je možné nájsť – s podporou národných vlád — reálne riešenia (hoci aj na minimálnej možnej úrovni). Bol by to veľmi dôležitý krok nielen pre zlepšenie postavenia umenia a umelcov, ale aj v prospech rozvoja celej spoločnosti.
Možné riešenia na zlepšenie postavenia výtvarných umelcov
A/ Podpora umenia a kultúry zo strany štátu – navrhujeme pokúsiť sa o dohodu o minimálnej výške podpory v % z HDP – (najmenej 1%?)
B/ Špecifické daňové nástroje na podporu umeleckej produkcie:
- výdavky na nákup umeleckých diel by mali byť započítateľné na zníženie daňového základu
- štátna podpora investorov, ktorí investujú do umenia a kultúry
- špecifický daňový sytém pre umelcov vzhľadom na podstatné odlišnosti v charaktere ich činnosti
C/ Špecifický system sociálneho zabezpečenia pre umelcov
Umelci by mali mať špecifický systém sociálneho poistenia a špecifický daňový system vzhľadom na charakter ich činnosti.
Príklad: Dá sa povedať, že ľudia vo všeobecnosti pracujú, keď sú za to zaplatení, ale umelci pracujú veľmi často bez finančnej odmeny. Viete si predstaviť, že klavírista by prestal cvičiť hru na klavíri, pretože tento mesiac nemá koncert? Umelci musia “cvičiť” celý život a mnohé z ich činností, aj keď sú často nevyhnutné, nevedú k zárobku.
D/ Podpora pre uplatnenie výtvarného umenia vo verejných budovách
Takáto podpora je samozrejmosťou v mnohých krajinách (pozri v texte)
Skrátený záznam prejavu akad.mal.Pavla Kráľa, predsedu Slovenskej výtvarnej únie,
na Konferencii o postavení výtvarných umelcov v Európe
(15. – 16. december 2008, Centre Georges Pompidou, Paríž).
Konferencia sa konala pod záštitou
Nicolasa Sarkozyho, prezidenta Francúzskej republiky,
Hansa-Gerta Pötteringa, prezidenta Európskeho parlamentu,
a Jána Fígeľa, člena Európskej komisie.
Hlavný organizátor:
La Maison des Artistes s podporou IAA/AIAP UNESCO, Centre Pompidou a iných.
Konferenciu podporila UNESCO.
__________________________________
Ilustračné fotografie z Konferencie:
Pohľad na javisko – úvodné prejavy k tretej hlavnej téme Konferencie
(delegáti Španielska, Dánska a Slovenska)
Skupina delegátov Konferencie na oficiálnej recepcii
na pozvanie Mrs. Christine Albanel, Ministerky kultúry Francúzska