Výsta­va Štěpá­na Palu je aktu­ali­tou gra­vi­tu­jú­cou k via­ce­rým kon­cep­tom laten­tne prí­tom­ným na jeho myš­lien­ko­vej mape. Mys­lí v nej impul­zív­ne, sní­va algo­rit­mic­ky, ráta s neko­neč­nom. Pozná­me ho hlav­ne ako absol­ven­ta a dôle­ži­té­ho akté­ra Cig­le­rov­ho „labo­ra­tó­ria mys­le­nia“, Ate­li­é­ru skla v archi­tek­tú­re VŠVU v Bra­ti­sla­ve. To je u Štěpá­na Palu afi­ni­ta navá­dza­jú­ca ísť ďalej, bez výluč­nej via­za­nos­ti na médium skla, vo výsta­ve tak bude nie­len skle­ne­nou plas­ti­kou, ale aj kres­bou, pala-špe­ci­fic­kou por­trét­nou galé­ri­ou.

kurá­tor­ka: Vie­ra Kle­i­no­vá
archi­tek­tú­ra výsta­vy: Pavol Paňák
gra­fic­ký dizajn: Zuza­na Chme­lo­vá
pro­duk­cia: Pet­ra Malá­ko­vá, Niko­la Ölvec­ká
rea­li­zá­cia: Andrej Jan­čo­vič, Mar­tin Múra­ni­ca, Lukáš Mjar­tan, Gus­to Vida