Mar­ta Cha­ba­do­vá  / Prie­ni­ky  / Galé­ria Umel­ka, Bra­ti­sla­va 10.–29. august 2021

 

Augus­to­vá výsta­va jubi­lu­jú­cej maliar­ky Mar­ty Cha­ba­do­vej Prie­ni­ky v Galé­rii Umel­ka pri­ná­ša v kurá­tor­skej kon­cep­cii Márie Hor­vát­ho­vej prie­rez  život­ným die­lom autor­ky s dôra­zom na naj­nov­šiu tvor­bu.

Mar­ta Cha­ba­do­vá už celé desať­ro­čia vchá­dza do pove­do­mia divá­kov svo­ji­mi magic­ký­mi, vzru­šu­jú­co tajom­ný­mi, ino­ke­dy stro­ho raci­onál­ny­mi figu­rál­ny­mi, ale naj­mä kra­ji­nár­sky­mi kom­po­zí­cia­mi, kto­ré sa vďa­ka auten­ti­ci­te a pre­sved­či­vos­ti jej pre­ja­vu sta­li neod­de­li­teľ­nou a vše­obec­ne akcep­to­va­nou súčas­ťou slo­ven­skej kra­ji­no­maľ­by. Sú to die­la jas­ne iden­ti­fi­ko­va­teľ­né vďa­ka svoj­mu neza­me­ni­teľ­né­mu, veľ­mi oso­bi­té­mu a svoj­ské­mu, žen­sky cit­li­vé­mu a kreh­ké­mu, no záro­veň i dosta­toč­ne pre­sved­či­vé­mu štý­lu. Jej tvor­by vní­ma­me ako veľ­mi cit­li­vý prie­nik až k pra­pod­sta­te sku­toč­nej, zväč­ša hor­skej sce­né­rie, spá­ja­jú­cej v sebe pre­dob­raz kra­ji­ny, s pre­mys­le­nou kom­po­zí­ci­ou i hlbo­ko sub­jek­tív­nou vnú­tor­nou vízi­ou ref­lek­tu­jú­cou atmo­sfé­ru prí­ro­dy v jej časo­vých pre­me­nách.

Výcho­dis­kom Cha­ba­do­vej tvor­by je rea­lis­tic­ké tva­ros­lo­vie, kto­ré­ho základ tvo­rí kres­ba. Jej prí­sne línie zjem­ňu­je čis­tá a jem­ná ole­jo­vá maľ­ba, umoc­ňu­jú­ca poetic­kú sni­vosť diel, kto­ré nie sú len son­dou do tajom­né­ho sve­ta prí­ro­dy, ale i vyjad­re­ním život­né­ho poci­tu, nála­dy i sta­vu mys­le súčas­né­ho člo­ve­ka. Túto sku­toč­nosť vní­ma­me naj­mä v obra­zoch, kde autor­ka do kra­ji­nár­skych výse­kov vkla­dá prv­ky záti­šia, rodin­né foto­gra­fie, či tajom­né až roz­práv­ko­vo éte­ric­ké žen­ské posta­vy. Odha­ľu­je tak vlast­né súkrom­né myto­ló­gie, kto­ré sú kľú­čom k pocho­pe­niu pod­sta­ty pras­ta­rej sym­bi­ó­zy prí­ro­dy a člo­ve­ka.

Je pozo­ru­hod­né, že Mar­ta Cha­ba­do­vá do svo­jich kra­jín od počiat­ku zakom­po­nú­va­la istý eko­lo­gic­ký prin­cíp, kto­rý evo­ku­je pred­sta­vu nedot­knu­tej prí­ro­dy, a kto­rý sa tiah­ne celým jej die­lom. Vní­ma ho ako vše­obec­ne humán­ny sym­bol, kto­rý v jej tvor­be, v roz­ma­ni­tých podo­bách, šty­li­zo­va­ných nako­niec až k hra­ni­ciam abs­trak­cie, nachá­dza­me pod­nes. Obja­vu­je sa i v naj­nov­ších sériách diel, inšpi­ro­va­ných novo­do­bým výtvar­ným feno­mé­nom našich miest, kto­rým je graf­fi­ti, i v eko­lo­gic­kých výzvach ape­lu­jú­cich na záchra­nu morí a oce­ánov, či v epic­kých para­frá­zach his­to­ric­kých malieb.

Výtvar­ný prin­cíp tých­to naj­nov­ších diel, vychá­dza z počí­ta­čo­vo upra­vo­va­ných foto­re­pro­duk­cií, násled­ne maľo­va­ných akry­lo­vý­mi far­ba­mi, s využi­tím prin­cí­pov zväč­šo­va­nia a son­dá­že, pre­ni­kov, trans­pa­ren­tnos­ti, či pre­krý­va­nia fareb­ných vrs­tiev, evo­ku­jú­cich postup­ne odha­ľo­va­nie náno­sov his­to­ric­kej pamä­te, zdô­raz­ňu­júc poin­tu a hlav­nú myš­lien­ku diel. Kon­trast emo­tív­nych prie­ni­kov s trans­pa­rent­nou a nako­niec raci­onál­nou čis­tou plo­chou vyvo­lá­va v obra­zoch Mar­ty Cha­ba­do­vej vzru­šu­jú­ce napä­tie, kto­ré núti divá­ka vní­mať sku­toč­nosť v nových dimen­ziách, zod­po­ve­da­jú­cich rea­li­te 21. sto­ro­čia.


 

Mar­ta Cha­ba­do­vá

Naro­di­la sa 2. mar­ca 1950 v Bra­ti­sla­ve, kde v rokoch 1965 – 1969 štu­do­va­la na Stred­nej ško­le ume­lec­ké­ho prie­mys­lu na odde­le­ní kera­mi­ky u prof. Teodo­ra Lug­sa a v rokoch 1970 – 1976 na Vyso­kej ško­le výtvar­ných ume­ní na odde­le­ní kra­ji­nár­skej a figu­rál­nej maľ­by u prof. Jána Želib­ské­ho.

Žije v Bra­ti­sla­ve a v súčas­nos­ti sa venu­je komor­nej maľ­be a spo­ra­dic­ky i kres­be. Má za sebou boha­tú výstav­nú čin­nosť a je autor­kou via­ce­rých inte­ri­é­ro­vých i exte­ri­é­ro­vých diel do archi­tek­tú­ry. V roku 1981 sa zúčast­ni­la na štu­dij­nej ces­te umel­cov do Japon­ska a neskôr opa­ko­va­ne i na mno­hých Bie­ná­le ume­nia v Benát­kach. Za svo­ju tvor­bu zís­ka­la via­ce­ré oce­ne­nia na Pre­mio Cit­tá di Por­to Sant´Elpidio (2005 a 2016 cena Linea Oro, 2007 cena Pre­mio spe­cia­le del­la giu­ra). V roku 2010 zís­ka­la oce­ne­nie Iden­ti­fi­kač­ný kód Slo­ven­ska.