Aj v tom­to roku sa Slo­ven­ská výtvar­ná únia – Galé­ria Umel­ka zapo­ji­la do 14. roč­ní­ka podu­ja­tia Noc múzeí a galé­rií na Slo­ven­sku. Počas netra­dič­ných pre­dĺže­ných otvá­ra­cích hodín od 12:00 do– 23:30 bol v galé­rii okrem pre­bie­ha­jú­cich 3 výstav:

Veľ­ká sála: Peter Rónai – Anti­kon­cep­cia

Kamen­ná sála: Nemec­ko — kra­ji­na vyná­lez­cov

Klub umel­cov: Davor Kolar­ski — Mass pro­duc­ti­on,

pri­pra­ve­ný zau­jí­ma­vý prog­ram, kto­rý pri­lá­kal pri­bliž­ne 450 náv­štev­ní­kov všet­kých veko­vých kate­gó­rií.

O 16:00 hod otvo­ril Pavol Kráľ bese­du a nefor­mál­ne stret­nu­tie s umel­ca­mi a verej­nos­ťou, kto­ré­ho súčas­ťou boli krát­ke pre­zen­tá­cie k témam šta­tút umel­ca, podiel kul­tú­ry a ume­nia na roz­vo­ji spo­loč­nos­ti, či prob­le­ma­ti­ka záko­na o  ume­ní v archi­tek­tú­re.

Od 16:00 hod do 19:00 hod boli v galé­rii prí­tom­ní peda­gó­go­via a výtvar­ní­ci Doc. Ing. Bra­ni­slav Jelen­čík, ArtD. (Ústav dizaj­nu FA STU), Dip. Mgmt. a Mgr. Art. Robert Makar, ArtD (VŠVU) a Judi­ta Csá­de­ro­vá (ŠUV Jose­fa Vydru), kto­rí ponú­ka­li indi­vi­du­ál­ne kon­zul­tá­cie pre záu­jem­cov o štú­dium na ško­lách výtvar­né­ho zame­ra­nia. Ten­to obľú­be­ný for­mát rea­li­zu­je­me v Umel­ke pra­vi­del­ne, súčas­ťou je ana­lý­za úspeš­nos­ti na talen­to­vých skúš­kach na rôz­ne ško­ly – ume­nie, archi­tek­tú­ra, poly­gra­fia. Kaž­dý, kto prí­de, si môže nechať pora­diť ohľa­dom svo­jej tvor­by a sme­ro­va­nia – pri­niesť výtvar­né die­la na kon­zul­tá­ciu a tiež sa nefor­mál­ne poroz­prá­vať so svo­jim (mož­no) budú­cim peda­gó­gom.

O 17:00 sa usku­toč­ni­lo stret­nu­tie s auto­rom Pet­rom Rónai­om a komen­to­va­ná pre­hliad­ka jeho výsta­vy Anti­kon­cep­cia.

O 21:00 hod uvied­lo zdru­že­nie Nesko­rý zber adap­tá­ciu taneč­né­ho pred­sta­ve­nia Zámer­né čaka­nie, kto­ré je vytvo­re­né ako sled obra­zov dotý­ka­jú­cich sa tém — inti­mi­ta, žen­skosť, čaka­nie, rešpekt, iri­tá­cia, osa­me­losť. Ich jed­no­tia­cim prv­kom je spod­ný prúd – bas­so con­ti­nuo – tiah­nu­ci sa celým pred­sta­ve­ním. Odrá­ža vzťa­hy medzi nami a aj samých k sebe. Scé­ny sú sle­dom otá­zok a odpo­ve­de môže divák hľa­dať a nachá­dzať prá­ve v spo­mí­na­nom spod­nom prú­de, kto­rý je akým­si šepo­tom – ak chce­te počuť, musí­te načú­vať.