1/ Prí­kla­dy pod­po­ry kul­tú­ry v iných kra­ji­nách:

- Spo­je­né krá­ľov­stvo, 27. 3 —  vlá­da bude pla­tiť samos­tat­ne zárob­ko­vo čin­ným oso­bám zda­ni­teľ­ný prís­pe­vok vo výš­ke 80 % ich prie­mer­ných mesač­ných zis­kov za uply­nu­lé tri roky

- Čes­ká repub­li­ka — už 9. aprí­la zákon určil kom­pen­zá­ciu vo výš­ke 500 Kč/deň

- Lit­va, 10.4. — doda­toč­ne vyčle­ne­né 2 mili­ó­ny Eur pre umel­cov, neschop­ných zabez­pe­čiť si prí­jem zo svo­jich akti­vít z dôvo­du mimo­riad­nej situ­ácie, 3 mili­ó­ny Eur pre kul­túr­ne orga­ni­zá­cie, 2 mili­ó­ny Eur pre fil­mo­vý sek­tor, 700 000 Eur na kom­pen­zá­ciu strát SZČO v kul­tú­re, 600 000 Eur na indi­vi­du­ál­ne gran­ty pre umel­cov a pro­fe­si­oná­lov v kul­tú­re na zabez­pe­če­nie tvo­ri­vej prá­ce počas 3 mesia­cov

- Kana­da, 17.4. – vlá­da poskyt­ne 500 mil. dolá­rov na zria­de­nie nové­ho COVID-19 pod­por­né­ho fon­du pre orga­ni­zá­cie kul­tú­ry, kul­túr­ne­ho dedič­stva a špor­tu na obdo­bie 2020–21

- Rakús­ko, 29.5. – na obdo­bie 6 mesia­cov dosta­nú umel­ci 1 000 Eur mesač­ne, týka sa 15 tisíc umel­cov

- Írsko — kom­pen­zá­cia pre zamest­nan­cov i SZČO vrá­ta­ne umel­cov vo výš­ke 350 Eur týž­den­ne až kým krí­za nepo­mi­nie

- Fín­sko —  pod­po­ra v neza­mest­na­nos­ti pre umel­cov v slo­bod­nom povo­la­ní  na 3 mesia­ce

 

2/ K nut­nos­ti  pre­hod­no­tiť v nasle­du­jú­com obdo­bí cel­ko­vú pod­po­ru kul­tú­ry z hľa­dis­ka:

- kva­li­ta­tív­ne­ho (zefek­tív­ne­nie, zjed­no­du­še­nie, odbú­ra­nie nezmy­sel­nej byrok­ra­cie na kto­rú dlho­do­bo veľ­mi kon­krét­ne a so zdô­vod­ne­ním pou­ka­zu­je­me, dorie­še­nie chý­ba­jú­cich či dokon­ca roky rozp­ra­co­va­ných záko­nov: spon­zor­ský zákon, sta­veb­ný zákon, oži­ve­nie trhu  s ume­ním odstrá­ne­ním dis­kri­mi­ná­cie výtvar­né­ho ume­nia, atď),

- kvan­ti­ta­tív­ne­ho (zvý­še­nie výš­ky výdav­kov na kul­tú­ru na 1 % HDP, tak ako sa k tomu zavia­za­la vlá­da už v roku 2014, pri­čom ešte vyš­ší cieľ — 1,8 % HDP — si sta­no­vi­la už v čase pôso­be­nia minis­tra kul­tú­ry R. Chme­la  — pozri Stra­té­gia štát­nej kul­túr­nej poli­ti­ky MK, r. 2005); pri­po­meň­me si, že vo všet­kých nových člen­ských kra­ji­nách EÚ je z via­ce­rých dôvo­dov, naj­mä vzhľa­dom na zaos­tá­va­jú­cu infra­štruk­tú­ru, potre­ba dofi­na­co­va­nia kul­tú­ry vyš­šia (napr. Estón­sko dáva na kul­tú­ru až 1,8 % HDP) ako v pro­stre­dí roz­vi­nu­tých a dlho­do­bo štan­dard­ných pod­mie­nok v sta­rých člen­ských štá­toch EÚ

- sys­te­ma­tic­ké­ho úsi­lia o pozi­tív­nu zme­nu posto­ja verej­nos­ti ku kul­tú­re, a to tak v rám­ci škol­ské­ho výchov­no — vzde­lá­va­cie­ho sys­té­mu, ako i v rám­ci prá­ce s verej­nos­ťou s využi­tím médií, s cie­ľom sprí­stup­niť šir­šej verej­nos­ti výsled­ky mno­hých ana­lýz, kto­ré pre­uka­zu­jú, že kul­tú­ra sa na roz­vo­ji spo­loč­nos­ti „nepri­ži­vu­je“, ale naopak, pris­pie­va na roz­voj spo­loč­nos­ti viac ako nie­kto­ré prie­my­sel­né odvet­via (podiel na tvor­be HDP či pra­cov­ných miest atď) a má neza­ned­ba­teľ­ný význam i z hľa­dis­ka udr­ža­teľ­né­ho roz­vo­ja spo­loč­nos­ti, for­mo­va­nia posto­jov, kul­ti­vo­va­nia vzá­jom­ných vzťa­hov či zvy­šo­va­nia cel­ko­vej kva­li­ty živo­ta.

 

3/ K okru­hu tém, kto­rým sa dlho­do­bo v mene umel­cov venu­je­me

Prob­le­ma­ti­ka, týka­jú­ca sa kul­tú­ry kom­plex­ne, napr.:

-  cel­ko­vé finan­co­va­nie kul­tú­ry (podiel výdav­kov na HDP),

-  pod­po­ra jej viac­zdro­jo­vé­ho finan­co­va­nia (tzv. spon­zor­ský zákon, kto­rým sa – koneč­ne — zača­la v júli zaobe­rať pra­cov­ná sku­pi­na na MK),

- gran­to­vé sys­té­my, daňo­vo-odvo­do­vé zaťa­že­nie (nie­koľ­ko­me­sač­ná mobi­li­zá­cia umel­cov pod vede­ním Slo­ven­skej koalí­cie pre kul­túr­nu diver­zi­tu v roku 2011 pris­pe­la k úpra­ve pri­pra­vo­va­nej refor­my),

- nedos­ta­tok rele­vant­ných dát v kul­tú­re (kto­rý spo­ma­ľu­je pri­jí­ma­nie opat­re­ní),

- šta­tút umel­ca (tému opäť pri­po­me­nu­la kole­gy­ňa V. Janouš­ko­vá v Sprá­vach RTVS pred nie­koľ­ký­mi dňa­mi — 18.9.2020; pre mno­hých je pojem „šta­tút umel­ca“ stá­le mätú­ci, väč­ši­nou vôbec netu­šia, čo sa v tej­to veci už uro­bi­lo a aký je jeho poten­ciál, tak aspoň struč­ne na vysvet­le­nie: kľú­čo­vý bol rok 1980, keď bolo pri­ja­té Odpo­rú­ča­nie UNESCO k šta­tú­tu umel­ca; tému na Slo­ven­sku po neús­pe­chu vyjed­ná­va­ní v 90-tych rokoch opäť zača­la rie­šiť SKKD na pre­lo­me tisíc­ro­čí, v roku 2015 s čias­toč­ným úspe­chom – pri­ja­tý zákon otvo­ril ces­tu k prak­tic­kým rie­še­niam, kto­ré však v roz­po­re s dekla­ro­va­ným záme­rom dote­raz zre­a­li­zo­va­né nebo­li).

Iné prob­lé­my sa týka­jú jed­not­li­vých oblas­tí ume­nia, kto­ré vzhľa­dom na odliš­ný cha­rak­ter potre­bu­jú špe­ci­fic­ké opat­re­nia (napr. sta­no­ve­nie podie­lu domá­cej tvor­by vo vysie­la­ní sa týka naj­mä hud­by, ešte stá­le plat­né dis­kri­mi­nač­né opat­re­nie, kto­ré brá­ni roz­vo­ju trhu s ume­ním, sa týka výtvar­né­ho ume­nia).

Dis­ku­sii k žiad­nej z tých­to tém sa neb­rá­ni­me.

 

4/ Aspoň jeden prí­klad pozi­tív­nej spo­lu­prá­ce s MK

Pra­cov­ná sku­pi­na MK k Autor­ské­mu záko­nu pred nie­koľ­ký­mi rok­mi: hoci mala v plá­no­va­nom ter­mí­ne po inten­zív­nych pol­roč­ných roko­va­niach skon­čiť, na našu žia­dosť – nie­kto­ré otáz­ky sme ešte pova­žo­va­li za nedo­rie­še­né — MK pre­dĺži­lo ter­mín a inten­zív­ne sa roko­va­lo ešte dva mesia­ce, 4 dni v týžd­ni, 4 i viac hodín den­ne… Sna­ha nepo­chyb­ne bola a aj keď sa mož­no sa nevy­rie­ši­lo všet­ko, urči­te k posu­nu doš­lo.

 

5/ K občas­ným úska­liam pri komu­ni­ká­cii s pred­sta­vi­teľ­mi štá­tu

Krát­ka ukáž­ka z našej roz­siah­lej písom­nej reak­cie na sta­no­vis­ko Minis­ter­stva finan­cií z 20. 9. 2019, s kto­rým sa sto­tož­niť nemô­že­me (naše vyjad­re­nie bolo napí­sa­né ihneď potom, ako nám sta­no­vis­ko MF pred­lo­ži­li, a dosta­li ho k dis­po­zí­cii všet­ci čle­no­via Dočas­nej pra­cov­nej sku­pi­ny Minis­ter­stva kul­tú­ry, zlo­že­nej zo zástup­cov MK, MPS­VaR, MF a umel­cov):

V zása­de súhla­sí­me s kaž­dým slo­vom tex­tu posled­né­ho odstav­ca sta­no­vis­ka MF: „Záve­rom dodá­va­me, že zavá­dza­nie výni­miek a daňo­vých zvý­hod­ne­ní za úče­lom pod­po­ry aké­ho­koľ­vek sek­to­ra hos­po­dár­stva defor­mu­je daňo­vý sys­tém, je v roz­po­re s neut­ra­li­tou v zda­ne­ní a vedie k neže­la­nej moti­vá­cii a opti­ma­li­zá­cii zákla­du dane daňov­ník­mi, čo má nega­tív­ny dopad na príj­my štá­tu.“

 Áno, súhla­sí­me. NEROZUMIEME VŠAK, AKÚ TO MÁ SÚVISLOSŤ S NÁVRHOM SKKD? (… a vnu­cu­je sa otáz­ka: pre­čí­tal si nie­kto celý návrh SKKD pred tým, ako k nemu sfor­mu­lo­val sta­no­vis­ko?)

a/ my pred­sa nežia­da­me výnim­ku, ale naopak — žia­da­me jej ODSTRÁNENIE,

b/ my pred­sa nežia­da­me daňo­vé zvý­hod­ne­nie za úče­lom pod­po­ry, ale naopak — žia­da­me ZROVNOPRÁVNENIE,

c/ my pred­sa nech­ce­me pod­po­ro­vať neže­la­nú moti­vá­ciu a opti­ma­li­zá­ciu zákla­du dane daňov­ník­mi – pre­to je súčas­ťou návrhu dvoj­ná­sob­ná OCHRANA PROTI MOŽNÉMU ZNEUŽITIU,

d/ cie­ľom návrhu nie je nega­tív­ny dopad na príj­my štá­tu, ale naopak, cie­ľom je pod­po­riť roz­voj trhu s ume­ním BEZ NÁROKU NA VEREJNÉ FINANCIE, S POTENCIÁLOM NÁSLEDNÉHO ZVÝŠENIA PRÍJMOV ŠTÁTU.

 

6/ K občas­ným úska­liam pri komu­ni­ká­cii s pred­sta­vi­teľ­mi odbor­nej verej­nos­ti: 16. júla 2020 sa prvý krát stret­la novo­za­lo­že­ná pra­cov­ná sku­pi­na MK k tzv. spon­zor­ské­mu záko­nu. Voľ­ne odci­to­va­né vyjad­re­nia, ako sme si ich pozna­me­na­li (sú uve­de­né v kur­zí­ve) a naša odpo­veď.

a/ „ …návrh rie­ši len časť prob­lé­mu, nie všet­ko…“

Toto je pokus o vykop­nu­tie otvo­re­ných dve­rí: nikdy sme pred­sa netvr­di­li, že návrh vyrie­ši všet­ko, pod­po­ru­je­me opač­ný postoj. Sta­či­lo si pre­čí­tať pri­lo­že­ný doku­ment, kto­rý všet­ci dosta­li ešte pred zasa­da­ním – citu­jem z neho bod 22: Návrh SKKD by samoz­rej­me nevy­rie­šil všet­ky prob­lé­my kul­tú­ry, ale pre výtvar­né ume­nie je kľú­čo­vým a nemal by nega­tív­ne dopa­dy na iné oblas­ti ume­nia. Jed­no­znač­ne súhla­sí­me s názo­rom, že jed­no opat­re­nie nevy­rie­ši všet­ky prob­lé­my: ako odzne­lo pri pre­zen­tá­cii kon­cep­cie sti­mu­lov súkrom­ných inves­tí­cií do kul­tú­ry na zasa­da­ní Rady vlá­dy pre kul­tú­ru 2. júla 2020, výsled­kom by malo byť viac ako jed­no opat­re­nie.

b/ „…tre­ba rie­šiť dôle­ži­tej­šie prob­lé­my…“

Taký­to argu­ment odmie­ta­me, je neak­cep­to­va­teľ­ný. Je to uni­ver­zál­ny spô­sob, ako zho­diť zo sto­la aký­koľ­vek návrh: VŽDY pred­sa exis­tu­jú aj dôle­ži­tej­šie prob­lé­my, VŽDY pred­sa exis­tu­jú aj iné prob­lé­my. Návrh, aj keď rie­ši len časť prob­lé­mu, nie je auto­ma­tic­ky pro­ti iným návrhom: je para­lel­ným rie­še­ním a iné návrhy nevy­lu­ču­je. Je iný v tom, že na roz­diel od úvah, kto­ré na zasa­da­ní odzne­li, nič nepre­roz­de­ľu­je, nevyt­vá­ra závä­zok (štá­tu, samosprá­vy či inšti­tú­cií posky­tu­jú­cich gran­ty) ani na 1 cent, nevyt­vá­ra žiad­ny závä­zok vo for­me kvót, per­cent či podie­lu: nezmen­šu­je teda pries­tor pre INÉ rie­še­nia, nie je pre INÉ rie­še­nia kon­ku­ren­ci­ou. Ani by v prí­pa­de rea­li­zá­cie niko­ho k ničo­mu nenú­til, žiad­nu povin­nosť by niko­mu neur­čo­val. Iba by v prí­pa­de rea­li­zá­cie umož­nil záu­jem­com inves­to­vať do kul­tú­ry bez toho, aby im štát hádzal pole­ná pod nohy.

Na zasa­da­ní odzne­lo nie­koľ­ko zau­jí­ma­vých nápa­dov, kto­ré by sme nema­li prob­lém pod­po­riť. Od nápa­du k pri­pra­ve­né­mu, zdô­vod­ne­né­mu návrhu, sfor­mu­lo­va­né­mu v legis­la­tív­nej podo­be je však neraz dlhá ces­ta. A ak už na sto­le leží návrh SKKD na rie­še­nie špe­ci­fic­ké­ho prob­lé­mu — jedi­ný kon­krét­ny návrh, kto­rý bol na zasa­da­nie pred­lo­že­ný — nevi­dí­me dôvod odsu­núť ho pre­to, že mož­no postup­ne vznik­nú INÉ návrhy na rie­še­nie INÝCH prob­lé­mov (dovoľ­te pri­rov­na­nie: vie­te si pred­sta­viť, že by sa horo­lez­ci nie­koľ­ko desia­tok met­rov pod vrcho­lom vzda­li a vrá­ti­li len pre­to, že pred­sa exis­tu­jú ešte aj iné vrcho­ly, kto­ré zatiaľ nez­do­la­li?).

c/ „… návrh sa týka len malej sku­pi­ny umel­cov…“

Musí­me dôraz­ne a prin­ci­piál­ne opo­no­vať: ak sa dá opráv­ne­ne dom­nie­vať, že dochá­dza k dis­kri­mi­ná­cii (viď 40 dôvo­dov PREČO, bod 10), aj keby sa to týka­lo len nie­koľ­kých umel­cov či dokon­ca jed­né­ho jedi­né­ho (čo nie je ten­to prí­pad), bolo by to pri­ve­ľa. Ale tvr­de­nie, že návrh sa týka „len malej sku­pi­ny umel­cov“ je samoz­rej­me nepod­lo­že­né. Aj keď pres­né dáta chý­ba­jú (k dôvo­dom som sa vyjad­ril viac­krát, napr. 15.4.2020 — link https://svu.sk/wp-content/uploads/2020/04/Pavol-Kra%cc%81l%cc%8c-vyjadrenie-pre-MK-15-apr-2020.pdf a dis­ku­sii o rie­še­ní toh­to prob­lé­mu sa neb­rá­nim), pri pou­ži­tí dostup­ných čias­tko­vých čísiel sa dá dom­nie­vať, že sa jed­ná o jed­nu z naj­väč­ších, ak nie vôbec naj­väč­šiu sku­pi­nu spo­me­dzi umel­cov. Pri­bliž­ný obraz o veľ­kos­ti a poten­ciá­li sek­to­ra výtvar­né­ho ume­nia pomô­žu vytvo­riť aj úda­je zo zahra­ni­čia (viď 40 dôvo­dov PREČO, bod 9): vo Fran­cúz­sku dosiah­lo výtvar­né ume­nie v roku 2011 výraz­ne naj­väč­ší podiel v rám­ci celé­ho sek­to­ra kul­tú­ry (roz­de­le­né­ho na 9 špe­ci­fic­kých oblas­tí), tak v cel­ko­vom obra­te (19,8 mld Eur z cel­ko­vých 74,6 mld Eur) ako i počte vytvo­re­ných pra­cov­ných miest (307 716 z cel­ko­vých 1 228 266). Napriek tomu, že úda­je nie sú z toh­to roka a ani si nemô­že­me robiť ambí­cie dobe­hnúť Fran­cúz­sko v abso­lút­nych čís­lach, čís­la majú nespor­nú výpo­ved­nú hod­no­tu: cito­va­né vyjad­re­nie o „malej sku­pi­ne“ v ich svet­le roz­hod­ne neob­sto­jí.

Nevi­dí­me dôvod otvá­rať súťaž, kto­rej sku­pi­ne umel­cov by sa malo a kto­rej naopak nema­lo pomôcť: pomôcť tre­ba všet­kým. SKKD zastre­šu­je veľ­kú časť kul­tú­ry naprieč rôz­ny­mi druh­mi ume­nia a väč­ši­na našich pri­orít, pre­zen­to­va­ných aj v rám­ci krí­zo­vej pra­cov­nej sku­pi­ny MK, sa týka CELEJ kul­tú­ry (adek­vát­ne, jed­no­du­ché a rých­le kom­pen­zač­né opat­re­nia; cel­ko­vé výdav­ky na kul­tú­ru v pome­re k HDP; sfunkč­ne­nie sys­té­mu šta­tú­tu umel­ca; spon­zor­ský zákon; zefek­tív­ne­nie čin­nos­ti fon­dov; chý­ba­jú­ce dáta v kul­tú­re; …). Pre­sa­dzu­je­me len 2 opat­re­nia, zame­ra­né pria­mo na výtvar­né ume­nie: ume­nie vo verej­nom pries­to­re (sta­veb­ný zákon, už roky pri­pra­ve­ný) a oži­ve­nie trhu s ume­ním, o kto­rom je táto pole­mi­ka. Roky sa venu­je­me daňo­vo-odvo­do­vé­mu zaťa­že­niu, kto­ré sa týka všet­kých, dlho­do­bo a sys­te­ma­tic­ky pod­po­ru­je­me aj rie­še­nia, kto­ré sa výtvar­né­ho ume­nia týka­jú len okra­jo­vo (pasív­ny prí­jem), resp. vôbec (per­cen­to domá­cej tvor­by vo vysie­la­ní).

d/ „ … chce­te zní­žiť ume­lec­ké die­lo na úro­veň hoci­ja­ké­ho bež­né­ho pro­duk­tu, na roz­diel od súčas­nos­ti, keď sa ume­nie pova­žu­je za inves­tí­ciu, čo spô­so­bí, že ľudia už ume­nie nebu­dú kupo­vať vôbec …“

Je to zau­jí­ma­vý názor, ale v žiad­nom prí­pa­de s ním nemô­že­me súhla­siť. Pri všet­kej úcte, pred­sta­va, že v súčas­nos­ti plat­ná for­mu­lá­cia  (citu­jem z vyjad­re­nia MF: „V čase obsta­ra­nia sa ume­lec­ké die­lo pova­žu­je za maje­tok vylú­če­ný z odpi­so­va­nia pod­ľa § 23 záko­na“)  dodá­va ume­lec­kým die­lam mimo­riad­nu hod­no­tu či lesk a dví­ha ich nad úro­veň tých iných „bež­ných“ pro­duk­tov nám pri­pa­dá absurd­ná, rov­na­ko ako oba­va, že by ume­lec­ké die­la svoj lesk a hod­no­tu stra­ti­li len pre­to, že by taká­to for­mu­lá­cia pre­sta­la exis­to­vať… Rov­na­ko nevi­dí­me žiad­ny roz­um­ný dôvod pre oba­vy, že legis­la­tív­ne sfor­mu­lo­va­né zne­nie náš­ho návrhu (viď 40 dôvo­dov PREČO, bod 4) ume­lec­ké die­lo zne­hod­no­tí či zní­ži na úro­veň bež­ných pro­duk­tov.

Ľudia, kto­rí zva­žu­jú mož­nosť inves­to­va­nia do ume­lec­ké­ho die­la, sa taký­mi­to teore­tic­ký­mi úva­ha­mi, odtr­hnu­tý­mi od reál­ne­ho živo­ta (či neja­ký zákon hod­no­tu ume­lec­ké­ho die­la „zni­žu­je“ ale­bo „nezni­žu­je“) vôbec neza­obe­ra­jú. Oni sa roz­ho­du­jú medzi 2 mož­nos­ťa­mi (orien­tač­ný zjed­no­du­še­ný pre­po­čet nebe­rie do úva­hy odvo­dy ani špe­ci­fic­ké mož­nos­ti úľav na daňov­ní­ka a pod.):

1. mož­nosť: Ak sa roz­hod­nú (napr. pri zaria­ďo­va­ní kaviar­ne) pre kúpu ume­lec­kých diel spo­lu v hod­no­te 1 000 Eur, musia si na to našet­riť viac, cca 1 200 Eur: za die­la síce zapla­tia len 1 000, ale v zmys­le plat­ných daňo­vých záko­nov sa pred­po­kla­dá, že tých 1 000 Eur majú stá­le v peňa­žen­ke (výdav­ky na nákup ume­lec­kých diel sa nepo­va­žu­jú za opráv­ne­ný výda­vok), tak­že musia uhra­diť ešte daň cca 200 Eur zo sumy 1 000 Eur, hoci ju už nema­jú.

2. mož­nosť: Čo zna­me­ná nedať si výda­vok do nákla­dov vie zrej­me kaž­dý, kto podá­va daňo­vé pri­zna­nie (ak si to nevie pres­ne spo­čí­tať, vie aspoň to, že dať si výda­vok do nákla­dov je pre neho výhod­né) a urči­te mu to pri­po­me­nie aj kaž­dý účtov­ník: ak sa pre­to roz­hod­ne (v tom istom prí­pa­de — pri zaria­ďo­va­ní kaviar­ne) pre kúpu repro­duk­cií napr. v hyper­mar­ke­te (v nie­kto­rých je širo­ká ponu­ka pomer­ne sluš­ných foto­gra­fií a repro­duk­cií ume­lec­kých diel, v iných je ponu­ka roz­ší­re­ná aj o boha­tý výber gýčov) v hod­no­te spo­lu 1 000 Eur, v koneč­nom dôsled­ku zapla­tí len cca 800 Eur: keď­že taký­to výda­vok si do nákla­dov zapo­čí­tať môže, o 200 Eur si vďa­ka tomu­to náku­pu zní­ži výš­ku dane, kto­rú musí uhra­diť. Koneč­ná suma (po zvá­že­ní, či za nákup v hod­no­te 1 000 Eur minúť len 800 Eur ale­bo rad­šej až 1 200 Eur?) vo väč­ši­ne prí­pa­dov roz­hod­ne úpl­ne jed­no­znač­ne – v súla­de s plat­ný­mi pra­vid­la­mi ume­lec­ké die­lo v tom­to nerov­nom boji nemá šan­cu.

Hod­no­tu ume­lec­ké­ho die­la nezvý­ši­me tým, ak sa na jed­nej stra­ne bude­me tvá­riť, že ume­lec­ké die­lo je nie­čím výni­moč­ným, ale na dru­hej stra­ne ho vylú­či­me zo štan­dard­ných obchod­ných vzťa­hov a pre ľudí sťa­ží­me dostup­nosť ume­lec­kých diel hádza­ním polien pod ich nohy.