Nie sme spo­koj­ní – rov­na­ko ako väč­ši­na z Vás – so situ­áci­ou umel­cov v našej kra­ji­ne. Dá sa pove­dať, že – z pohľa­du sociál­ne­ho a práv­ne­ho posta­ve­nia umel­cov  — reál­na situ­ácia umel­cov je v pod­sta­te hor­šia ako pre 20 rok­mi. Nie­koľ­ko prí­kla­dov:

 

Daňo­vý sys­tém

V súčas­nos­ti nemá­me na Slo­ven­sku špe­ci­fic­ký daňo­vý sys­tem pre umel­cov. Pred rok­mi sme mali naprí­klad špe­ciál­nu daňo­vú sadz­bu pre umel­cov s veľ­mi malým príj­mom: daňo­vá sadz­ba pre nich bola 5 (či dokon­ca 3?) %.

Teraz máme rov­nú daň 19 % pre kaž­dé­ho a umel­ci dokon­ca musia pla­tiť o 2 % viac (popla­tok pre OOA). Ten­to popla­tok sa síce nena­zý­va daň, ale umel­ci sú jedi­nou sku­pi­nou na Slo­ven­sku, kto­rá má povin­nosť pla­tiť ho, a tie­to 2 % sú v sku­toč­nos­ti viac ako 2%, ak ich porov­ná­me s daňou. Daň sa vše­obec­ne pla­tí z príj­mu zní­že­né­ho o odpo­čí­ta­teľ­né polož­ky, umel­ci však pla­tia 2% popla­tok  z hru­bé­ho príj­mu bez mož­nos­ti uplat­niť odpo­čí­ta­teľ­né polož­ky. Tak­že umel­ci v sku­toč­nos­ti musia pla­tiť – v závis­los­ti na kon­krét­nej situ­ácii – viac ako ostat­ní obča­nia: daň spo­lu s uve­de­ným poplat­kom môže tvo­riť 21%, ale nie­ke­dy aj 24 či 29% ich čis­té­ho príj­mu.

Prí­klad na ilus­trá­ciu: ak by sochár dostal za sochu hono­rár 100 000 a na jej rea­li­zá­ciu – odlia­tie do bron­zu atď. — minul 80 000, jeho zda­ni­teľ­ný prí­jem by bol po uplat­ne­ní reál­nych výdav­kov 20 000. Vznik­la by mu povin­nosť zapla­tiť daň z príj­mu vo výš­ke 3 800 (= 19% z  20 000) a záro­veň povin­nosť zapla­tiť popla­tok pre OOA vo výš­ke 2 000 (= 2% zo 100 000), spo­lu 5 800 z 20 000, čo sa rov­ná 29% z reál­ne­ho príj­mu!

 

Neexis­tu­jú žiad­ne daňo­vé úľa­vy na pod­po­ru tvor­by. Nákup ume­lec­kých diel nie je mož­né uplat­niť na zní­že­nie daňo­vé­ho zákla­du. To je z pohľa­du umel­cov dis­kri­mi­ná­cia.

Umel­ci sú u nás – napriek odliš­nos­tiam v cha­rak­te­re ich čin­nos­ti – posu­dzo­va­ní z hľa­dis­ka daní i sociál­ne­ho zabez­pe­če­nia v pod­sta­te rov­na­ko  ako pod­ni­ka­te­lia, kto­rí pro­du­ku­jú tovar na pre­daj. Pri­tom však ich pro­dukt – ume­lec­ké die­lo – nie je, na roz­diel od kúpy iných pro­duk­tov, posu­dzo­va­né ako polož­ka, kto­rú môže pod­ni­ka­teľ pou­žiť na zní­že­nie daňo­vé­ho zákla­du. Toto dis­kri­mi­nač­né opat­re­nie jed­no­znač­ne ume­lec­ké die­la zne­vý­hod­ňu­je, odra­ďu­je poten­ciál­nych zákaz­ní­kov, brz­dí trh s ume­ním a zmen­šu­je šan­ce umel­cov uži­viť sa svo­jou tvor­bou.

 

Sociál­ne zabez­pe­če­nie

Sys­tém sociál­ne­ho zabez­pe­če­nia v Slo­ven­skej repub­li­ke neob­sa­hu­je oso­bit­ný pod­sys­tém sociál­ne­ho zabez­pe­če­nia pre umel­cov.

Umel­ci majú iba jed­nu výho­du: ak im to finanč­ná situ­ácia neumož­ňu­je, nemu­sia pla­tiť poplat­ky na sociál­ne pois­te­nie. Záro­veň to však zna­me­ná, že v takom prí­pa­de strá­ca­jú nárok čer­pať výho­dy ply­nú­ce zo sys­té­mu sociál­ne­ho zabez­pe­če­nia, čo môže váž­ne ovplyv­niť ich posta­ve­nie pre­dov­šet­kým v dôchod­ku.

 

Pod­po­ra ume­nia vo verej­ných budo­vách

Pred rok­mi pla­til zákon, že pri verej­ných stav­bách sa 2% z cel­ko­vých nákla­dov na stav­bu muse­li pou­žiť na výtvar­né die­la. Podob­ný sys­tem je v súčas­nos­ti rea­li­tou v mno­hých kra­ji­nách (Nór­sko – 3%, Island – 1%, atď). U nás však v súčas­nos­ti už nič také neexis­tu­je.

 

Cel­ko­vá pod­po­ra ume­nia a kul­tú­ry

Podiel výdav­kov štá­tu na pod­po­ru ume­nia a kul­tú­ry z roka na rok kle­sá: pred 15 rok­mi boli na úrov­ni cca 0,9% HDP, pred 5 rok­mi 0,6% HDP a pred rokom už len 0,5% HDP.

Na dru­hej stra­ne, je tu aj pozi­tív­ny prí­klad: gran­to­vý sys­tem Minis­ter­stva kul­tú­ry na pod­po­ru ume­lec­kých pro­jek­tov. Nie­čo take pred 20 rok­mi neexis­to­va­lo. Nie­kto­ré prob­lé­my s ním spo­je­né sú však už roky pred­me­tom dis­ku­sií medzi umel­ca­mi: výš­ka cel­ko­vé­ho roz­poč­tu na pod­po­ru pro­jek­tov (súvi­sí to s kle­sa­jú­cim podie­lom cel­ko­vej pod­po­ry ume­nia a kul­tú­ry – viď vyš­šie) a kaž­do­roč­né prob­lé­my s pod­po­rou pro­jek­tov v prvej polo­vi­ci roku.

Dá sa pove­dať, že obzvlášť v posled­ných dvoch rokoch sme sa pokú­si­li začať dia­lóg s pred­sta­vi­teľ­mi vlá­dy o situ­ácii umel­cov na Slo­ven­sku, a to spo­lu so zástup­ca­mi her­cov, hudob­ní­kov, spi­so­va­te­ľov, novi­ná­rov, fil­má­rov atď. Repre­zen­ta­tív­ne stret­nu­tie sa kona­lo v decem­bri 2008 na Minis­ter­stve prá­ce, sociál­nych vecí a rodi­ny SR pod vede­ním štát­nej tajom­níč­ky JUDr.E.Kršíkovej, za účas­ti ďaľ­ších pred­sta­vi­te­ľov MPS­VaR, štát­ne­ho tajom­ní­ka Minis­ter­stva kul­tú­ry I.Sečíka, gene­rál­ne­ho ria­di­te­ľa sek­cie ume­nia Minis­ter­stva kul­tú­ry P.Kováča, poslan­ca Národ­nej rady SR D.Jarjabka a zástup­cov umel­cov. Dosta­li sme prí­sľub, že  na roko­va­niach by sa mal v budúc­nos­ti zúčast­niť aj pred­sta­vi­teľ Minis­ter­stva finan­cií SR.

Vidí­me pre­to šan­cu uro­biť nie­čo pre zlep­še­nie cel­ko­vej situ­ácie umel­cov na Slo­ven­sku –  v tom­to zmys­le bola účast­ník­mi stret­nu­tia vyjad­re­ná pri­naj­men­šom dob­rá vôla.

 

Dôvo­dy na zlep­še­nie posta­ve­nia výtvar­ných umel­cov

 

Ak sme pre­sved­če­ní, že by sa malo nie­čo uro­biť pre zlep­še­nie posta­ve­nia výtvar­ných umel­cov (resp. umel­cov vôbec), dôle­ži­té je pove­dať nie­len ČO chce­me, ale tiež PREČO.

Prav­de­po­dob­ne môžu exis­to­vať mno­hé odpo­ve­de, rád by som však ponú­kol aspoň tri, kto­ré sú pod­ľa môj­ho názo­ru zrej­me naj­dô­le­ži­tej­šie.

 

  1. Kul­tú­ra – rov­na­ko ako vzde­la­nie a zdra­vie – nemô­že byť hod­no­te­ná iba z hľa­dis­ka finanč­né­ho efek­tu:

Spo­loč­nosť bez kul­tú­ry, či vzde­la­nia ale­bo zdra­via by bola spo­loč­nos­ťou bez budúc­nos­ti, dokon­ca ja keby to bola veľ­mi boha­tá spo­loč­nosť.

 

  1. Ume­nie a kul­tú­ra by mali byť pod­po­ro­va­né štá­tom, pre­to­že o otáz­kach ume­nia a kul­tú­ry nemô­že roz­ho­do­vať iba trh:

Trh sa veľ­mi čas­to mýli, obzvlášť v otáz­kach súčas­né­ho ume­nia. “Trh” svoj­ho času neroz­poz­nal, že Rem­brand je génius, “trh” igno­ro­val Vin­cen­ta van Gog­ha počas celé­ho jeho živo­ta, “trh” zo začiat­ku nech­cel ani Eif­fe­lo­vu vežu: oby­va­te­ľom Parí­ža sa nepá­či­la, iba neskôr si na ňu zvyk­li a dnes je priam nemož­né pred­sta­viť si Paríž bez jeho sym­bo­lu.

Veľ­mi pod­stat­ná časť kul­túr­ne­ho dedič­stva ľud­stva by nikdy nevznik­la bez pod­po­ry štá­tu: pyra­mí­dy v Egyp­te, socha Dávi­da vo Flo­ren­cii či fres­ky v Six­tín­skej kapl­n­ke od Miche­lan­ge­la, ak máme vyme­no­vať aspoň zopár z nich.

 

  1. Nako­niec, ale nie naj­me­nej: pod­po­ra ume­nia a kul­tú­ry nie je plýt­va­ním, ale dob­rou inves­tí­ci­ou.

Ume­nie a kul­tú­ra naozaj nie sú iba otáz­kou zába­vy či luxu­su. Sú veľ­mi dôle­ži­té aj z pohľa­du eko­no­mi­ky: v roz­po­re s dosť roz­ší­re­ným názo­rom ich prís­pe­vok pre cel­ko­vý roz­voj štá­tu zďa­le­ka nie je mar­gi­nál­ny.

Na ilus­trá­ciu uvá­dzam nie­koľ­ko čísiel zo štú­die The Eco­no­my of Cul­tu­re in Euro­pe (a stu­dy pre­pa­red for the Euro­pe­an Com­mis­si­on a Direc­to­ra­te-Gene­ral for Edu­ca­ti­on and Cul­tu­re in Octo­ber 2006):

 

- Cel­ko­vý obrat kul­túr­ne­ho a tvo­ri­vé­ho sek­to­ra bol v Euró­pe v roku 2003 vyš­ší ako  654 miliárd EUR; toto čís­lo nám povie ove­ľa viac, ak si ho porov­ná­me s obra­tom v auto­mo­bi­lo­vom prie­mys­le či v odvet­ví infor­mač­ných tech­no­ló­gií:

- obrat auto­mo­bi­lo­vé­ho prie­mys­lu bol v roku 2001 iba 271 miliárd €

- obrat v odvet­ví infor­mač­ných tech­no­ló­gií bol v roku 2003 iba 541 miliárd EUR

 

- Podiel toho­to sek­to­ra na HDP v rám­ci EU bol v roku 2003 2,6 %.

Toto čís­lo je tiež ove­ľa zau­jí­ma­vej­šie, ak porov­ná­me podiel tvo­ri­vé­ho sek­to­ra s podie­lom nie­kto­rých prie­my­sel­ných odvet­vií na HDP v rám­ci EU:

- podiel tex­til­né­ho prie­mys­lu bol iba 0,5%,

- podiel potra­vi­nár­ske­ho a taba­ko­vé­ho prie­mys­lu spo­lu s výro­bou nápo­jov dosia­hol 1,9%,

- akti­vi­ty v rám­ci rea­lit­né­ho trhu dosiah­li 2,1%

- che­mic­ký a gumá­ren­ský prie­my­sel spo­lu s pro­duk­ci­ou plas­tic­kých hmôt dosiah­li podiel 2,3% — tiež menej, ako tvo­ri­vý sek­tor!

 

- V rokoch 1999–2003 bol cel­ko­vý rast pri­da­nej hod­no­ty tvo­ri­vé­ho sek­to­ra 19,7%, čo bolo o 12,3% viac ako cel­ko­vý rast eko­no­mi­ky.

 

-  V roku 2004 pra­co­va­lo v tvo­ri­vom sek­to­re 5,8 mili­ó­na ľudí. Zatiaľ čo cel­ko­vá zamest­na­nosť v EU v rokoch 2002–2004 pokles­la, zamest­na­nosť v tvo­ri­vom sek­to­re vzrá­stla (+1.85%).

 

- 46,8 % pra­cov­ní­kov v tvo­ri­vom sek­to­re malo pri­naj­men­šom uni­ver­zit­ný stu­peň vzde­la­nia (v porov­na­ní s 25,7 % zo všet­kých zamest­nan­cov v rám­ci EU).

 

Pre­to si mys­lím, že môže­me súhla­siť s jed­ným zo záve­rov tej­to štú­die: “Kul­túr­ny a tvo­ri­vý sek­tor je ras­tú­ci sek­tor, kto­rý sa roz­ví­ja rých­lej­ším kro­kom ako zvy­šok eko­no­mi­ky.” Snáď si dokon­ca môže­me polo­žiť (tro­chu pro­vo­ka­tív­nu?) otáz­ku: kto koho pod­po­ru­je, kto koho spon­zo­ru­je – štát kul­tú­ru ale­bo kul­tú­ra štát? Ak porov­ná­me podiel kul­tú­ry a tvo­ri­vé­ho sek­to­ra na HDP v rám­ci EU (2,6%) so štát­nou pod­po­rou ume­nia a kul­tú­ry v európ­skych kra­ji­nách (na Slo­ven­sku v súčas­nos­ti menej ako 0,5% HDP) – tak to sku­toč­ne vyze­rá tak, že štát viac pros­tried­kov z kul­tú­ry dostá­va ako kul­tú­re dáva …

Tak­že mož­no kon­šta­to­vať, že kul­túr­ny a tvo­ri­vý sek­tor sú ako celok v dob­rej kon­dí­cii, ale naj­dô­le­ži­tej­šia časť z neho – umel­ci, bez kto­rých ten­to sek­tor nemô­že exis­to­vať – v dob­rej “kon­dí­cii” roz­hod­ne nie sú.  Umel­ci v európ­skych kra­ji­nách sú vše­obec­ne v hor­šom posta­ve­ní ako pra­cov­ní­ci v iných pro­fe­siách, ak porov­ná­me sku­pi­ny s rov­na­kým stup­ňom vzde­la­nia, dĺž­kou pra­cov­nej akti­vi­ty a pod. (pozri: The Sta­tus of Artists in Euro­pe, a stu­dy requ­es­ted by the Euro­pe­an Parliament’s com­mit­tee on Cul­tu­re and Edu­ca­ti­on, com­ple­ted in Novem­ber 2006, aut­hor Euro­pe­an Ins­ti­tu­te for Com­pa­ra­ti­ve Cul­tu­ral Rese­arch, Bonn, and others.)

Pre­to sme pre­sved­če­ní, že je tre­ba nie­čo koneč­ne uro­biť pre zlep­še­nie posta­ve­nia umel­cov. Dúfa­me, že orga­ni­zá­to­ri Kon­fe­ren­cie o práv­nom a sociál­nom posta­ve­ní umel­cov (Paríž, Decem­ber 2008) s pod­po­rou dele­gá­tov z kra­jín EU budú schop­ní vypra­co­vať odpo­rú­ča­nia. Pre­to­že žiad­ne odpo­rú­ča­nia by boli tie naj­hor­šie odpo­rú­ča­nia. Bola by to šan­ca pre vlá­dy a par­la­men­ty v našich kra­ji­nách zare­a­go­vať: “Zrej­me nevie­te, čo chce­te, tak pro­sím vás príď­te (o 10 dní? o 10 mesia­cov?? o 10 rokov???) neskôr, keď to naozaj zis­tí­te.”

 

Medzi kra­ji­na­mi EU sú mno­hé roz­die­ly, ale hlav­né prob­lé­my umel­cov sú veľ­mi podob­né. Snáď je mož­né nájsť – s  pod­po­rou národ­ných vlád —  reál­ne rie­še­nia (hoci aj na mini­mál­nej mož­nej úrov­ni). Bol by to veľ­mi dôle­ži­tý krok nie­len pre zlep­še­nie posta­ve­nia ume­nia a umel­cov,  ale aj v pros­pech roz­vo­ja celej spo­loč­nos­ti.

 

Mož­né rie­še­nia na zlep­še­nie posta­ve­nia výtvar­ných umel­cov

 

A/ Pod­po­ra ume­nia a kul­tú­ry zo stra­ny štá­tu – navrhu­je­me pokú­siť sa o doho­du o mini­mál­nej výš­ke pod­po­ry v % z HDP – (naj­me­nej 1%?)

 

B/ Špe­ci­fic­ké daňo­vé nástro­je na pod­po­ru ume­lec­kej pro­duk­cie:

- výdav­ky na nákup ume­lec­kých diel by mali byť zapo­čí­ta­teľ­né na zní­že­nie daňo­vé­ho zákla­du

- štát­na pod­po­ra inves­to­rov, kto­rí inves­tu­jú do ume­nia a kul­tú­ry

- špe­ci­fic­ký daňo­vý sytém pre umel­cov vzhľa­dom na pod­stat­né odliš­nos­ti v cha­rak­te­re ich čin­nos­ti

 

C/ Špe­ci­fic­ký sys­tem sociál­ne­ho zabez­pe­če­nia pre umel­cov

Umel­ci by mali mať špe­ci­fic­ký sys­tém sociál­ne­ho pois­te­nia a špe­ci­fic­ký daňo­vý sys­tem vzhľa­dom na cha­rak­ter ich čin­nos­ti.

Prí­klad: Dá sa pove­dať, že ľudia vo vše­obec­nos­ti pra­cu­jú, keď sú za to zapla­te­ní, ale umel­ci pra­cu­jú veľ­mi čas­to bez finanč­nej odme­ny. Vie­te si pred­sta­viť, že kla­ví­ris­ta by pre­stal cvi­čiť hru na kla­ví­ri, pre­to­že ten­to mesiac nemá kon­cert? Umel­ci musia “cvi­čiť” celý život a mno­hé z ich čin­nos­tí, aj keď sú čas­to nevy­hnut­né, neve­dú k zárob­ku.

 

D/ Pod­po­ra pre uplat­ne­nie výtvar­né­ho ume­nia vo verej­ných budo­vách

Taká­to pod­po­ra je samoz­rej­mos­ťou v mno­hých kra­ji­nách (pozri v tex­te)

 

 

Skrá­te­ný záznam pre­ja­vu akad.mal.Pavla Krá­ľa, pred­se­du Slo­ven­skej výtvar­nej únie,

na Kon­fe­ren­cii o posta­ve­ní výtvar­ných umel­cov v Euró­pe

(15. – 16. decem­ber 2008, Cen­tre Geor­ges Pompi­dou, Paríž).

 

Kon­fe­ren­cia sa kona­la pod záš­ti­tou

Nico­la­sa Sar­ko­zy­ho, pre­zi­den­ta Fran­cúz­skej repub­li­ky,

Han­sa-Ger­ta Pöt­te­rin­ga, pre­zi­den­ta Európ­ske­ho par­la­men­tu,

a Jána Fíge­ľa, čle­na Európ­skej komi­sie.

 

Hlav­ný orga­ni­zá­tor:

La Mai­son des Artis­tes s pod­po­rou IAA/AIAP UNESCO, Cen­tre Pompi­dou a iných.

Kon­fe­ren­ciu pod­po­ri­la UNESCO.

__________________________________

 

 

Ilus­trač­né foto­gra­fie z Kon­fe­ren­cie:

Pohľad na javis­ko – úvod­né pre­ja­vy k tre­tej hlav­nej téme Kon­fe­ren­cie

(dele­gá­ti Špa­niel­ska, Dán­ska a Slo­ven­ska)

Sku­pi­na dele­gá­tov Kon­fe­ren­cie na ofi­ciál­nej recep­cii

na pozva­nie Mrs. Chris­ti­ne Alba­nel, Minis­ter­ky kul­tú­ry Fran­cúz­ska